Klinická smrť

Poznáte niekoho kto prežil klinickú smrť? Alebo počuli ste niečo o tom?

Čítal som veľa príhod o ľuďoch čo sa im to stalo, po návrate "sem" sa značne zmenili, zmenil sa ich život, z ateistov sa stali hlboko veriaci ľudia...

Musí to byť zaujímavé.

ja poznám jedného človeka, ktorý bol na onom svete...do kostola chodí iba raz za týždeň ale žeby sa nejako fakt zmenil to nemôžem povedať...asi výnimka potvrdzuje pravidlo

Niektorí sú proste nepoučiteľní :lol: Raz som videl nejaký dokument, moc už si nepamätám z neho /bolo to už dosť dávno/, len jedno - pre každého z tých, čo tam mali, to bol úžasne silný zážitok, zmenili sa (aj keď nie zas na hlboko veriacich všetci), takéto niečo človeka proste poznačí...Také pripomenutie, že z ničoho nič môže byť po všetkom a zrejme človek prehodnotí, ako doteraz žil (no dobre, možno nie úplne všetci by to robili, ale mali by :) )

ja poznám jedného človeka, ktorý bol na onom svete...do kostola chodí iba raz za týždeň ale žeby sa nejako fakt zmenil to nemôžem povedať...asi výnimka potvrdzuje pravidlo

Iste, pravdepodobne nešiel tunelom do neba ale do pekla. Keby sa to mne stalo, stal by sa zo mňa tvrdý ateista :lol: (pre istotu :))

moje hlboko ignorantsky zalozene druhe ja brani mi vobec zapodievat sa podobnymi haluskami :lol:

Iste, pravdepodobne nešiel tunelom do neba ale do pekla. Keby sa to mne stalo, stal by sa zo mňa tvrdý ateista :) (pre istotu :lol:)

;) no ja neviem, že či išiel dotyčný rovno do pekla ale vie, že mu bolo dobre a že sme ho nemali preberať...chcel tam ostať...no čo ti na to poviem :)

Možno tam uvidel kopu známych, ktorí už dávno zomreli. O mnoho rokov keď všetcia moji známi zomrú a nakoniec po nich aj ja, a pôjdem tým tunelom tak ani mne sa nebude chcieť ísť naspäť.

Dr. Moody a ešte zopár ďaľších výskumníkov dosiahlo svetový ohlas svojimi knihami o vyšetrovaniach okolo klinickej smrti ...

 

nečítala som ich , ani nebudem ... sem tam som nazrela, hovoria vlastne stále o tom istom, zopár výnimiek ...

 

ľudia , ktorá prekonali klinickú smrť, hovoria o svetle, o tuneli, o známych, o priateľskej postave, ktorá ich volá ... alebo posiela späť ...

 

v jednom čase som nad tým dosť premýšľala ... mozog je schopný robiť obdivuhodné veci

 

v momente smrti sa končia strasti, bolesti, trápenia, možno sa uvoľnuje, posledný krát vzopne, aktivizujú sa všetky neuróny ... niečo sa tam rozhodne deje ... dokázali to pokusy s Delpassovým efektom ... robili sa s umierajúcimi ľuďmi s ich súhlasom v okamihu smrti ...

 

stále viac prípadov návratu z klinickej smrti je zaznamenaných, moderná medicína zachraňuje v poslednej chvíľli čoraz viac ľudí ...

 

je na samotnom človeku, ako sa so zážitkom vysporiada ...

 

a že sa niekomu nechce späť ... to predsa nie je nič zvláštne ... do bolestí, do trápenia, znovu, keď už mohol mať potom, v domnelom svetle a teple a medzi priateľmi ...

Posledny prispevok tu bol uz veeelmi davno, ale musim k tomu nieco povedat.

 

Neviem ci sa niekto z vas zaobera snami, ale iste viete, ze cas v snoch je velmi relativny.

 

A je tu jedna vec.

Ked telo zomrie, mozok ostava funkcny po dobu 6 minut.

Pri relativite casu v snoch, sa vam tieto 6 minut, moze zdat ako vecnost.

Ci uz je to nadherne miesto plne pokoja (nebo), alebo miesto plne bolesti a utrpenia (peklo).

 

Rozhoduje si o tom kazdy sam, v akom mieste sa po smrti ocitne :lol:

hm.. znie to logicky a zaujímavo, no dúfam, že sa mýliš.

 

.. Rozhoduje si o tom kazdy sam, v akom mieste sa po smrti ocitne :lol:

ak si totiž predstavím to obrovské množstvo ľudí, ktorí zahynuli a ešte zahynú pri nešťastiach či vo vojnách, ich posledné minúty a myšlienky vyplnené len utrpením a bolesťou, podľa tejto teórie by si ich duše mali spoločne vytvoriť nekonečný Tartaros. žiadne nebo, žiaden raj..

kedysi som divala dokument o klinickej smrti, a doktori sa zhodovali na fakte, ze u ludi ktori spominaju "svetlo v tuneli" ide vlastne o jav, kedy mozog istym sposobom "vypina" a jeho sucastou je aj napojenie na ocny nerv... podrobnosti rozpisovat nebudem, lebo nepoznam tu terminologiu, ale opodstatnovali to tym, ze nerv vtedy straca kontakt s ocnou bulvou a dochadza k strate zraku pripadne k videniu "bieleho svetla na konci tunela"

 

ja osobne na veci ohladne tajomnych veci pocas klinickej smrti vobec neverim...

co je vsak pravdou, to sa asi kazdy dozvie sam

kedysi som divala dokument o klinickej smrti, a doktori sa zhodovali na fakte, ze u ludi ktori spominaju "svetlo v tuneli" ide vlastne o jav, kedy mozog istym sposobom "vypina" a jeho sucastou je aj napojenie na ocny nerv... podrobnosti rozpisovat nebudem, lebo nepoznam tu terminologiu, ale opodstatnovali to tym, ze nerv vtedy straca kontakt s ocnou bulvou a dochadza k strate zraku pripadne k videniu "bieleho svetla na konci tunela"

 

Zrejme na tom niečo bude. Tí, ktorí sa "vrátili" hovorili aj o niečom takom, že sa im celý život premietol ako zrýchlený film. Mozog zrejme počas zomierania ako keby vyvinul čo najväčšiu aktivitu, čím vyčerpá všetku energiu a potom je koniec. Otázne je, prečo k týmto javom dochádza. Alebo to hovorí o niečom inom?

zrejme to všetko ... a ešte čosi viac.

začal to kedysi propagovať dr. Moody, ale tie jeho romány pomerne rýchlo vyšli z módy, aj keď rozbúrili vody a verejnosť ... každý príbeh bol svetlo na konci tunela a pocit bezpečia tepla a priateľské kynutie či prípadne ešte nie, poslanie späť. ako podľa šablóny.

tie príbehy nič neriešili, prípadne len životy alebo postoj ľudí k životu, tých, ktoí klinickú smrť prežili ... mnohí začali žiť kľudnejšie, duchovnejšie a prestali sa hlavne báť smrti ... už to nebol nepriateľ .

nikdy som žiadneho moodyho neprečítala, písalo sa o ňom hodne aj v časopisoch, a neriešil nič.

vždy som mala pocit, že mozog v stave klinickej smrti je vďačný, že končí ...

vypína a vytvorí všetko pre uľahčený odchod, povypína oči, sluch, neuróny sa vzoprú, nervy sa vypínajú, a sprievodné javy : vytvorí sa teplo a svetlo a zhasne ... alebo ho preberú znovu do studeného života.

 

aj na základe najnovších poznatkov je toto všetko možné, ten zrýchlený film je skôr typický pre náhle úmrtia, keď sa v zlomku sekundy na človeka rúti kamión ... ten zlomok stačí na prežitie všetkého znovu ... až príde svetlo a tunel, keď je čas.

moodyho svetlé tunely sú zhasínania, vypínania ... tak nejako to vidím

 

tak akosi to videla aj partia vedcov, ktorá uskutočnila svojho času podivný pokus tzv. Delpassov efekt, píšem o ňom aj tam kdesi vyššie

mám to spomenuté doma v niekoľkých knihách, ani hľadať ani v tom množstve, ani skenovať sa mi nechce, našla som to na nete ... je jedno, odkiaľ je preokopírovaný ten link a aká stránka ho ponúka, je to takmer slovo od slova to, čo je popísané v knihe ... zrejme to vytiahli odtiaľ na stránku

takže delpassov efekt, ktorý vypovedá čosi, nie je vlastne celkom isté, čo, o činnosti mozgu tesne po smrti :

 

Na počátku tohoto experimentu stály tři muži.Jedním z nich byl anglický neurolog dr. Walter Grey. Ten zkonstruoval přístroj, který reagoval na mozkové proudy, vznikající při myšlení. Při svých pokusech nechal pokusnou osobu opakovaně zapínat televizor. EEG ukazovalo, jak před každým zapnutím televizoru vzniká v mozku pokusné osoby ráz proudu - pohotovostní vlna. Potom elektrody snímající mozkové proudy propojil přímo s televizorem, a pohotovostní vlnu zesílil. Tak mohla pokusná osoba zapínat televizor pouze tím, že myslela na zapnutí televizoru. Pohotovostní vlna byla tím spínačem, který uvedl televizor do provozu.

 

Práce dr. Greye si povšiml fyzik a kybernetik profesor Delpass. Snažil se poznatky Vyplývající z práce anglického neurologa domyslet ještě o kousek dál a získal určitou vizi, jak případně využít celou věc k prouzkoumání okamžiku, kdy duše opouští tělo.

Vsichni zůčastnění pokračovali v projektu s opravdovým badatelským zápalem, tak jak lze očekávat u experimentu, který měl prolomit hranice onoho světa. Nakonec přišlo to k čemu jednou nutně muselo dojít. Pacientka ve věku 67 let zemřela na vnitřní krvácení, způsobené vysokým tlakem. Byla připojena na EEG a pokusné uspořádání W. Greye. Smrti nemohlo být zabráněno. EEG vykazovalo nulovou aktivitu mozku. Ale právě v okažiku definitivní smrti této pacientky se na obrazovce EEG objevila pohotovostní vlna a televizní monitor se zapnul.

Delpassov efekt

 

keď budem mať čas, prekutám aj knižky, nepamätám si už presne, v ktorej to bolo opísané, ale podstata je tá istá

Jeden môj bývalý spolužiak mal 1x klinickú smrť (pri utopení), ale nič také nevidel aspoň mi to tak tvrdil. Videl tmu a potom normálne videl okolie. Nebolo to tak, že blik a bola tma, prebiehalo to že postupne prestával vidieť z krajov ku stredu a podobne sa mu rozvidnelo. Bolo to ako keď ti nejaká clona zatváta objektív.

http://tv.sme.sk/v/30981/preco-sa-bojime-smrti.html?ref=cl

 

Tema smrt - nieje to zle. priznam sa ja nadtym sa nezamyslam. Mna netrapy - rodicia tiez umru aj ja ..aj. Niekedy to pride. Je to sucast zivota - neverim posmrtny zivot a podobne nemam preco.

 

pre mna co je dolezite? Chalan v pondelok dostal kliky - v stredu nespadol ani raz - teda nieco som zmenil- Dnes som niesol na rukach ako kazdz den uz niekolko rokov dceru na rukach do skolkz - lebo kebz sla pesi to nestihneme  - kde ideme na vylet do ZOO, ja chcem ist tiez, neverim ze aj ostatni dvaja clenovia rodiny budu proti - zena este nevidela zirafu(ako nik z nas). Tak si ju pojdeme pozriet.

 

Ale ta lekarka bola dobra.

Principiálny rozdiel medzi materialistom a idealistom - to nás kedysi učili na strednej - je, že materialista pokladá matériu za prvotnú a vedomie od nej odvodené.

Idealista pokladá za prvotnú ideu a matériu ako odvodenú z nej (zhmotnenú).

 

Dnes sme všeobecne v dobe vlády materializmu. To vidno aj z úvah v tejto téme.

Ja osobne som idealista.

Nie som presvedčený, že mozog myslí, že mozog si predstavuje, že mozog si pamätá, že mozog spoznáva svet.

 

Oveľa väčšiu logiku mi dáva opačný názor, totiž že duša používa mozog na všetky tieto záležitosti.

skutočne už nepamätám, ako sme sa to učili na strednej ... čo je divné, zvyčajne si veci pamätám.

to je jedno.

to delenie je ako delenie správne, pre samotné delenie ... keď už musíme deliť svet a jeho vnímanie, aj takéto delenie je dobré, len trochu nedomyslené, nepremyslené, trochu zidealizované.

myšlienka sama osebe neexistuje ... nemôže vzniknúť z ničoho, a keby aj mohla vzniknúť, nemôže visieť vo vzduchoprázdne, a vzniká práve preto zložitými cestami v mozgu ...

myslím, že ľudia v tomto zmysle - myslenie a matéria a idealizmus - sú zvyčajne niekde medzi.

to nie je prázdna matéria, a niečo, čo sa volá idea a vznika z ničoho.

 

to je spolupráca. mozog, myšlienky, matéria a idea.

 

zostaňme pri téme - pri klinickej smrti - síce prebehli svojho času vskutku zaujímavé pokusy s umierajúcimi a Delpassovým efektom ... dokázali v podstate len toľko, že umierajúci mozog vydal poslednú myšlienku a zomrel.

 

/ak sem pridáme túžbu človeka žiť večne a požičiame si tému o znovuzrodeniach ... dobre: idea /duša/ možno žije večne. ale bez tela a ďalšieho mozgu je kdesi v limbu ... limbo je priestor pre smrteľných, nenarodené duše v tibetskej viere/

Je prirodzené, že to, o čom nemáme skúsenosť, pre nás neexistuje.

 

Zostane nám teda to, s čím skúsenosť máme - a z toho potom odvodzujeme vlastné myšlienkové vzťahy k ostatným veciam, ktoré tvrdia iní.

 

Niektorí z tých, ktorí prešli zážitkom OBE, majú skúsenosť, ktorú my nemáme, pre nich je realitou niečo, čo my sa snažíme zapasovať do našich realít.

 

Pre nás sú oni len zdrojom informácií.

Ale takými zdrojmi nie sú len oni, ale aj iní ľudia, napríklad tí, čo rozprávajú o astrálnom cestovaní alebo iní, čo rozprávajú o ešte neuveriteľnejších veciach. Alebo historické texty spred tisícročí o bohoch...

 

Dostať to všetko do nejakého vzájomného poriadku a do súvislostí môže byť niekedy tak zložité, že sa radšej prikloníme k názoru, že niečo z toho je nezmysel a nepravda.

 

Ale máme právo na také tvrdenie len preto, že s niečím nemáme skúsenosť my a ani 99 percent ľudstva?

 

Ja som idealista a rád si chcem predstavovať, že existuje aj také niečo ako myšlienka sama osebe, myšlienková bytosť, existencia naplnená silou, ktorá pozostáva len z myšlienky samotnej.

Neviem či sa to dá takto presne rozdeliť ako to delíš. Je to vcelku jedno.

 

Pre nás sú oni len zdrojom informácií.

Ale takými zdrojmi nie sú len oni, ale aj iní ľudia, napríklad tí, čo rozprávajú o astrálnom cestovaní alebo iní, čo rozprávajú o ešte neuveriteľnejších veciach. Alebo historické texty spred tisícročí o bohoch... 

 

Rozprávať môže kto chce o čom chce, a ani zďaleka to nemusí byť mať nejaký význam a nejaký hlbší zmysel. O pravde nehovoriac.

 

Ale máme právo na také tvrdenie len preto, že s niečím nemáme skúsenosť my a ani 99 percent ľudstva?

 

Neverím, že skúsenosť s klinickou smrťou má 1 percento ľudí, ale nejde o to koľko percent to je. Otázka sa dá položiť aj presne opačne. Mám veriť niečomu čo prežilo iba to 1 percento a 99 nikdy nič podobné neprežilo?

 

V týchto veciach som skôr skeptik a podobným veciam neverím.

 

Niekedy je mi z ľudí smiešno. Myslím si, že je to presne ako v tom porekadle " že topiaci sa aj slamky chytá" .  

Stále si o sebe ako o ľuďoch myslíme, že sme niečo viac, niečo čo nemôže iba tak zaniknúť, ťuk sekunda a sme fuč. :) Myslím si, že je to ťažké si to uvedomiť. Tiež som niekedy nad tým tak rozmýšľala, ale čím som staršia tým viac si myslím, že sa preceňujeme.

Ale prečo?  Preto, že nám toto všetko hmýri hlavou, že vieme rozmýšľať, preto by čosi kdesi malo byť, lebo to nemôže byť iba taký obyčajný koniec?  Je to niečo podradné pre človeka prežiť život a umrieť ? 

:)  Aj neisté svetlo na konci tunela je lepšie ako praobyčajné ničovité nič?

Rozprávať môže kto chce o čom chce, a ani zďaleka to nemusí byť mať nejaký význam a nejaký hlbší zmysel. O pravde nehovoriac.

 

 

 

Mám veriť niečomu čo prežilo iba to 1 percento a 99 nikdy nič podobné neprežilo?

 

 

Nikto z nás nemusí veriť vôbec ničomu.

 

 

Otázka je ale zrejmá: Prečo niečomu veríme a inému neveríme?

 

Je mnoho vecí, kde v podstate vôbec nezáleží na tom, čomu veríme a čomu nie, vôbec to nemá priamy vplyv na náš bežný život, ale napriek tomu cítime vnútorné pudenie niečomu veriť a inému neveriť. ... Sme ľudia, túžime po poznaní, túžime po pravde - a v dnešnej dobe máme slobodu rozhodnúť sa, čomu chceme a čomu nechceme veriť.

Chceme veriť tomu, čo dáva vysvetlenia, čo zjednocuje ideovo celé ľudstvo do jednoty, alebo chceme veriť tomu, čo sme sa naučili v našej jednotlivej civilizácii, čo sme sami prežili v našom jednotlivom živote?

 

Naše myslenie hľadá zmysel vecí. Narodíme sa a evolúciou sme vyvinuli myslenie, Dokonca slobodné myslenie. Prečo? Načo? Aký to malo zmysel?

 

Kto sa chce uspokojiť s tým, že otázku nechá otvorenú a nezodpovedanú, je istou mierou šťastný človek.

 

Ale existuje veľa nešťastných, ktorým nestačí božstvo Náhoda a ich potreba po zodpovedanní podobných otázok je veľmi silná, priam existencionálna.

 

Sme rôzni, to sa ťažko dá poprieť :)

Chceme veriť tomu, čo dáva vysvetlenia, čo zjednocuje ideovo celé ľudstvo do jednoty, alebo chceme veriť tomu, čo sme sa naučili v našej jednotlivej civilizácii, čo sme sami prežili v našom jednotlivom živote?

 

A čo dáva vysvetlenie? Vravíš, že chceš veriť tomu čo dáva vysvetlenie. Už si na to prišiel? Čo zjednocuje celé ľudstvo?   

Veľké slová, .... ale čo je za tým ?  

 

Naše myslenie hľadá zmysel vecí. Narodíme sa a evolúciou sme vyvinuli myslenie, Dokonca slobodné myslenie. Prečo? Načo? Aký to malo zmysel?

 

Kto sa chce uspokojiť s tým, že otázku nechá otvorenú a nezodpovedanú, je istou mierou šťastný človek.

 

Ale existuje veľa nešťastných, ktorým nestačí božstvo Náhoda a ich potreba po zodpovedanní podobných otázok je veľmi silná, priam existencionálna.

 

Sme rôzni, to sa ťažko dá poprieť :)

 

Áno, v tom s tebou súhlasím, že ľudia hľadajú zmysel veci, to je normálne. Nie si nijak vyvolený, že sa nad tým zamýšľaš. Zamýšľa sa nad tým snáď každý ako tak mysliaci človek.

Tak ako je niekomu smiešne božstvo náhoda, môže byť inému smiešne iné božstvo.

Inak je to hrozné byť celý život nešťastný z toho, že napr. nenájdeš zmysel a odpoveď na svoje otázky., lebo aj tak si myslím, že na všetky otázky nedostaneš odpoveď nikdy. 

 

Neviem či táto myšlienka  zmyslu života je pre mňa už tak existencionálna. V konečnom dôsledku je fajn sa dostať do takej fázy, keď si spokojný so svojím životom, a aj keby skončil nevedno kedy, si spokojný že si ho žil. 

Každý ľudský život má zmysel, žiť ho, niečo zažiť, niečo tu zanechať, hoci iba myšlienku.  

 

Asi mám menšie ambície ako ty, ale hľadanie idei zjednocujúcej ľudstvo? ... nie. 

 

Chcem byť radšej šťastná v nepoznaní ako stále nešťastná v bludnom kruhu spoznávania. 

toto všetko z toho vyplýva, a ešte oveľa viac, ale poprosím, trochu to nasmerujme späť, obráťme to znovu ku klinickej smrti ... 

 

o zmysle života a vnímaní človeka  sú  témy  vedľa :)

ďakujeme :)

:) /da sa to editovat? chcel som dat mensi obrazok a ono ho nakoniec dalo dvakrat/