Dejiny

Čo ukrývali podivné sarkofágy Ľudí oblakov?

Necelých 50 km od mesta Chachapoyas v severovýchodnom Peru údolie Utcubamba postihlo v roku 1928 zemetrasenie, pri ktorom z vysokého útesu spadla zvláštna dvojmetrová hlinená figúra so štvorcovou čeľusťou. Nad neuveriteľným nálezom archeológovia jasali; sarkofág s tvarom hrubých obrysov ľudského tela ukrýval múmiu a pohrebné artefakty. Vďaka spadnutému sarkofágu objavili vedci vysoko v skalách ešte ďalších sedem. Z dôvodu obtiažneho prístupu k úzkej skalenej rímse ich minul osud ostatných pohrebných schránok.

Archeológovia dodnes múmie skúmajú pomocou rôznych technológií. Uhlíkovou metódou nedávno odhalili, že múmie pochádzajú zhruba z roku 1470, z čias, keď práve Inkovia dobývali rozsiahlu ríšu Chachapoyov. Archeologička Adriana von Hagen dlhodobo skúma juhoamerickú kultúru a podľa nej indiáni v skalách, väčšinou na takmer nedostupných rímsach najskôr postavili nízky kruhový základ, do neho postavili múmiu zabalenú do niekoľkých vrstiev látky, a potom telo mŕtveho obalili vrstvou hliny vystuženou drevenými kolmi. Vrch pokryli zmiešaninou blata a slamy a napokon pomaľovali bielou, alebo krémovou farbou. Vzniknutú figurínu napokon ozdobili maľovanými farebnými náhrdelníkmi, sukničkami z peria a v odtieňoch okrovožltej a červenej farby namaľovali tváre a genitálie. Hlinenú hlavu ozdobili akoby klobúkom, v niektorých lokalitách naviac ozdobovali kužeľovité hlavy originálnou výzdobou, ľudskými lebkami. Mŕtvym preukazovali náležitú úctu a starali sa o nich s láskou.

Keď na územie dnešného Peru dorazili na začiatku 16.storočia španielski dobyvatelia, Inkovia už ríšu Ľudí oblakov dávno pokorili. Chachapoyovia sa tvrdo bránili, ale ich ríša bola pripojená k ríši Inkov, a boli donútení prijať zvyky a kultúru dobyvateľov. Ako pamiatku však zanechali po sebe originálne sarkofágy. Inkovia natoľko oceňovali bojové umenie Chachapoyov, že si ich najímali ako osobných strážcov a vo vojnách ich zamestnávali ako udatných bojovníkov. Po príchode Španielov sa mnohí z Chachapoyov pridávali na ich stranu, aby sa Inkom pomstili za porobu.

Najväčším tajomstvom však je, odkiaľ Ľudia oblakov prišli. Špekuluje sa o tom, že sú to potomkovia Keltov, alebo Vikingov. Osud Chachapoyov je však zdrvujúci. Sto rokov po príchode Španielov boli takmer vyhubení; za 200 rokov zmizlo viac ako 90% pôvodného obyvateľstva.

Po zlikvidovaní kultúry Ľudí oblakov nie sú ich sarkofágy pre nových prisťahovalcov ničím posvätným. Zničili ich väčšinou lupiči, ktorí v ich vnútrach hľadajú čokoľvek, čo by malo nejakú cenu.

Zdroj: Epocha 6/2014

https://www.google.sk/search?q=chachapoya&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=FJQpU-bqHuTK4ATPqYHYDg&ved=0CEQQsAQ&biw=1094&bih=713

Vzácne vydanie rukopisu Homérovej Odysey pochádzajúce z prvej polovice 16.storočia ukrývalo text napísaný neznámym písmom. Na okraje stránok niekto vložil šifry, ktoré viac ako storočie jazykovedci nedokázali rozlúštiť.

Samotná kniha vznikla v roku 1504 v Benátkach, ale šifry na okrajoch stránok sú oveľa mladšieho dáta a pochádzajú pravdepodobne až z polovice 19. storočia. Vedci si kládli otázku kto môže byť autorom týchto záhadných vsuviek a aký je ich význam, ale až pracovníci knižnice sa rozhodli vyhlásiť súťaž o tisíc dolárov na vyriešenie záhady.

Cenu si napokon odniesli počítačový expert Daniele Metilli s Giuliom Accettim /Giullio je expert na taliansku stenografiu a ovláda francúzštinu/. Obaja spoločne odhalili, že neznámy autor domnelých šifier pri čítaní knihy pravdepodobne súbežne študoval grécke vydanie Odysey a na okraje textu si poznamenával stenografické vysvetlivky vo francúzštine. Stenografický systém, ktorý autor poznámok použil pochádzal zo sklonku 18. storočia; dnes sa jedná o tesnopis zastaraný a už dávno nepoužívaný, ktorého vynálezcom bol Jean Coulon de Thevenot /1754-1813/. Okrem dvojice riešiteľov vyriešili rébus aj študent Princentonskej univerzity Váňa Višnjič, ktorý sa zaujíma o kryptografiu a študent lingvistiky z Univerzity v Chicagu Gallagher Finn.

..........Vzácne vydanie Homérovej Odysey zo 16. storočia ukrýva neznáme šifry,

..........ktoré sa kryptografom a lingvistom nedarilo rozlúštiť viac než sto rokov.

Zdroj: 21.století 9/2014

Treba len doplniť, že celá trójska vojna, ako sa v súčasnosti interpretuje, je skôr bájka, či mytológia ako udalosť v histórii, ktorej hodnovernosť sa už asi nikdy nepodarí plne dokázať. Trójani podľa mytológie sú zároveň praotcovia Rimanov, po dobytí mesta sa viacerým Trójanom podarilo uniknúť, jeden z nich, Aeneas po úteku putoval po Stredozemnom mori a osud ho zavial niekam do ústia rieky Tiber, kde položil základy nového kmeňa, z ktorého po mnohých generáciách vzišli Romulus a Rémus. Neskoršie ovládnutie Grécka Rímom, by sa mohlo s trochou fantázie prirovnať k pomste za dobytie Tróje. Ale aj tak to bolo jedno, východna čast ríše bola značne helenizovaná, po nástupe cisára Heraklea (7. stor.) by sme skôr mali/mohli hovoriť o Gréckej ríši ako Rímskej.

Mapa vývoja Európy a blízkeho sveta za posledných 5000 rokov. Rusofilov poteší, že Krym sa na konci označí za ruské územie

https://www.youtube.com/watch?v=7fstr_Uo1FY

Macedónska falanga (Macedonian phalanx), podobnými vojenskými formáciami Alexander Veľký zničil Staroperzskú ríšu a vytvoril jedny z najlepších bojových formácií staroveku. Macedónska falanga bola vylepšením gréckej falangy, tá pozostávala z ťažkoodencov, pre ktorých boli typické veľké štíty, tzv. hoplony, z nich vychádzal názov pre vojakov pechoty - hopliti. Grécki hopliti bojovali v uzavretých šíkoch, v ktorých sa veľkými štítmi navzájom chránili. Príklad gréckej falangy bolo možné vidieť vo filme 300, kde zopár stoviek Sparťanov vo falange dokázalo niekoľko dní držať mnohopočetnejšie perzské vojská. Macedónska falanga sa od gréckej líšila tým, že pešiakom sa zmenšili štíty, ktoré v tomto prípade už boli menej potrebné, pretože pre macedónsku falangu boli typické dlhé kopije, tzv. sarissy, ktoré mali v dĺžke zhruba asi 6 metrov. Okrem saríss a štítov Macedónčania ešte mali menšie meče, skôr dýky, na osobnú ochranu, ale tie používali málo. Spôsob boja macedónskej falangy bolo celkom slušne zdokumentované vo filme Alexander Veľký v Bitke u Gaugaméle (r. 331 pnl). Macedónčania pochodovali so zdvihnutými kopijami (ako vidieť na obrázku), tento spôsob ich viac-menej účinne chránil pred šípmi nepriateľa, akonáhle malo dôjsť k útoku, tak prvých 5 alebo 6 radov pešiakov sklopilo kopie to útočnej polohy. Prvý šík vojakov mal pred sebou zo 5-6 kopií, v tomto prípade štíty im boli viac menej zbytočné, pretože takéto množstvo kopií zároveň vytváralo aj účinnú obranu. Útočná sila macedónskej falangy bola enormná, spredu bola prakticky neporaziteľná a priamy útok na ňu bol vopred odsúdený na neúspech. Aj keď jej útočná sila bola obrovská, mala niekoľko nevýhod, jednou z nich bola menšia schopnosť manévrovať a čím bol zložitejší terén, tak tým jej bojaschopnosť bola nižšia. Z toho logicky vyplýva, že macedónska falanga mala nulovú šancu na úspech v bojoch v lese. Preto sa používali takmer výlučne len na širokých pláňach. Jej ovládanie vyžadovalo schopných veliteľov. Ak bolo treba zmeniť smer útoku, všetci pešiaci museli na povel ako jeden muž zdvihnúť kopie, na jeden povel sa museli otočiť požadovaným smerom a na jeden povel museli kopie zložiť do útočnej polohy. Macedónska falanga sa používala aj po smrti Alexandra Veľkého a hoci jej bojové formácie stále naháňali strach, postupne nad nimi prevážili rímske manipuly. V Bitke pri Pydne (r. 168 pnl) sa ukázalo, že macedónska falanga je už zastaralá a postupne sa prestala používať. Toľko krátko z histórie, všetko som písal z hlavy.

viem, že sme kdesi písali pred časom o jednej knihe a z nej vyplývajúcich debát a možných verzií histórie,

ale za svet to teraz neviem nájsť...

bola to kniha, ktorá vzbudila pred časom ohlas, kde sa historici zaoberali tým, čo by bolo keby:

keby niektorá historická udalosť dopadla ináč, svet a dediny by smerovali inam, kde by sme boli dnes, čo by sme mali dnes,

prišli s viacerými väčšími udalosťami z histórie, kde sa veľmi ľahko mohli zvrtnúť osudy sveta na malej zmene v udalostiach v danú chvíľu... prichádzali k zaujímavým výsledkom...

vždy je to na obrtlíku... pripomenula mi túto vec jedna nie veľmi známa historická fotka:

foto: http://ritkanlathatotortenelem.blog.hu

čo sa nie veľmi propaguje, ale abdikovaný Edward VIII. bol veľkým prívržencom Hitlera a tretej ríše... keby...

sa nebol zamiloval do vtedy spoločensky na kráľovskej úrovni neprijateľnej rozvedenej  američanky Wallis Simpsonovej,

nemusel by predniesť pamätnú reč v rádiu o svojom výbere medzi láskou a panovaním, zostal by kráľom.... ktorý

obdivoval Hitlera a jeho politiku.

ktovie, ako by sa vyvíjala Európa, kto by tu bol a kto nie, kto by bol vysídlený na Sibír, ako by nakoniec

vyzeral svet po spojení Edwarda VIII. s Hitlerom.

podla mna je to iba taka utopicka otazka....co by bolo keby bol Eduard zostal....no asi by sa nic nezmenilo na drame druhej vojny.....Hitler mal spojencov a obdivovatelov v celej europe a mam dojem, ze najviac ich bolo v UK. Hitler by bol tak ci tak napadol UK, takze by asi nasledovalo to, co sa stalo aj po abdikacii Eduarda.

game,  v UK  nema kral take moznosti aby vedel ist proti parlamentu,  bol by donuteny k abdikacii.