Skočiť na obsah

Čo vás rozosmialo?


Sniper

Odporúčané príspevky

Minulý víkend som bola na stretávke z VŠ, a samozrejme, spomienky na rôzne srandovné príbehy sa len tak rojili. Dám túto - o tej záležitosti som ani netušila, hoci hlavnú aktérku som poznala z prednášok, ale do kruhu so mnou nechodila.

Za tých čias sme mali medzinárodnú družbu s rôznymi krajinami, a odtiaľ k nám chodili študenti či robotníci, ktorí sa u nás zaúčali či študovali. Predtým museli absolvovať kurz češtiny, ich povinnosťou bolo ovládať úradný jazyk (pre neznalých som študovala v Hottwaldove, dnes Zlíne, VUT, dnes UTB, preto český jazyk). 

Táto dievčina prišla k nám z ďalekého Mongolska. Nech na ňu prehovoril ktokoľvek, len sa usmievala, a človek z nej toho veľa nedostal. Ia cvikách (hovorili spoljužiaci, čo s ňou do kruhu chodili) sa prejavovala podobne. Učiteľ si neodpustil otočiť sa k nej s proslovom ":::a soudružka tomu jistě rozumí", na čo sa mongolská soudružka len zacerila a poctila ho neprítomným pohľadom ...

Netuším, ako pokračovala v štúdiu, isté však bolo, že z toho, čo jej ostatní kolegovia zo zahraničia nasávali celkom úspešne, ona nerozumela ani zbla. A tak na konci semestra, či dokonca ročníka, to teraz neviem, samozrejme, vzhľadom na medzinárodné vzťahy sa nejako snažili zistiť, čo sa to so soudružkou deje, veď nemohli k nám poslať študovať zasa bárkoho. 

I vyšlo najavo, že došlo k omylu, a táto dievčina síce mala byť prijatá ako študentka do ČSSR do Gottwaldova, avšak nie na vysokú školu, ale na strednú...

 

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

a nedá mi ešte túto spomenúť.

mali sme spolužiaka o niečo staršieho od nás, s takým typickým vtáčím menom, nechcem ho tu menovať, tak povedzme Jirka Holub. Bol už vtedy ženatý a jeho panička bola lekárka, ktorá v tom čase robila vo vyhlásenej psychiatrickej liečebni v nie ďalekom malebnom známom mestečku. Byt mala v areáli liečebne a v tom byte s ňou býval aj jej manžel, náš spolužiak. Tento si ráno uvykol navliecť tepláky a ísť si von zabehať.

Neviem, či úbor pacientov sa ponášal na jeho cvičebný úbor, ale jedno také ráno sa tiež rozhodol zabehať si. A tak sa navliekol do cvičebného a poďho na vrátnicu, že prejde von, ale zastavil ho nový vrátnik, a že

"Kampak jdete, pane?" A on s počudovaním, akoto, že to nevie, že

"Jdu si zaběhat". A vrátný na to

: "To by tady chtěl každý.". Jirka sa nedal a vytasil sa s ťažším kalibrom:

"Ale já jsu Holub!" lenže ani vrátnik sa nedal:

"A já jsu čáp!" a rozpažil ruky a zamával nimi ako krídlami.

Ako sa potom táto situácia vyvíjala ďalej a čo ešte sa odohralo, kým sa Jirka von dostal, nemám informácie, ale isté je, že medzi pacientov nakoniec zaradený nebol.

 

  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

.............................

:smile: Diskutujeme  v inej téme o dobrom jedle: pečenej kačke, kapuste a knedle..., a ja  sa  aj po čase smejem,  spomenula som si, ako na jednej posvadobnej hostine ma podgúražený švagor oprskal práve tým jedlom, hlavne červenou kapustou. Od kapusty som mala tvár, krk aj blúzku. Švagor košeľu. Pozrel sa na mňa a nechápavo spýtal sa: - Čo sa Ti stalo?:smilieee:

  • Haha 1
  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov