Perzeidy, Leonidy, meteory, kométy, asteroidy ...

a boli tak vyspele ze hlavne bojovali na mesiaci :), predpokladam ze experimenty ktore sa robia ta nemaju ako presvedcit :), a tak sa ani nebudem unuvat vysvetlovat preco sa mylis :)

Obvodová rýchlosť Mesiaca je 100-krát menšia, ako obvodová rýchlosť Zeme. Takýto rozdiel rýchlostí by sa mal prejaviť aj na tvare krátera.

Mesiac nemá atmosféru a preto tam meteority dopadajú celé, v plnej rýchlosti a vďaka malej obvodovej rýchlosti Mesiaca, skoro kolmo.

Na Zem nedopadne meteorit nikdy celí a jeho rýchlosť je spomalená trením v atmosfére.

Porovnávať krátery na Zemi z krátermi na Mesiaci je hlúposť.  

no a co ma spolocne obvodova rychlost s tym co tvrdis ?  bezny meteorit narazi rychlostou 30 tis km/h,   obvodova rychlost zeme je 1500 km/h,    co je nejakych 5%

co je rovnako zanedbatelne.

Ale hlavne nechapes co sa udeje, krater vznika inak.   

A dalej,   ak ma urobit velky krater, tak musi ist o vacsie teleso a to sa nerozpadne v atmosfere, ani sa vyrazne nespomali. 

http://vinkovic.org/Projects/Craters/

Videl som taký dokument, kde sa vedci hrali púšťaním guličiek do jemného piesku, aj rôzne strieľanie do ľadu a žuly. Žiaden z týchto pokusov mi nepripadol vierohodne.

Ako môže časť meteoritu v atmosfére zhorieť kvôli treniu a pritom ho toto trenie vôbec nespomalí?  

Ako je možné, že malé meteority, po ktorých neostane žiaden kráter sa dajú nájsť a po veľkých nieje ani stopy?

a tvoje napady su vieryhodne ?

trenie a brzdna sila su umerne ploche a druhej mocnine rychlosti,  maly kus sa teda vypari cely kedze teplo je vacsie ako  jeho vyparna energia, stredne velke obhoria ale zaroven ich to dokaze spomalit,   velke nespomalia ale pri naraze sa uvolni cela kineticka energia.  Keby si niekedy ratal priklady, tak by si chapal co hovorim, ale takto mi akurat nerozumies.

Ak je brzdná sila úmerná ploche, potom musia veľké meteority spomaliť viac ako malé. Ak zo stredného meteoritu dopadne na Zem ohorená časť, prečo sa vo veľkých kráteroch nenašli ohorené časti veľkých meteoritov?

Vysvetlenie je jednoduché, veľké krátery vznikli po zbraniach, vďaka ktorým vyhynuli staré a vyspelé civilizácie. Tieto zbrane boli vyrobené zo železa a to zoxidovalo, preto sa v kráteroch a ani okolí nenachádza nič.

vladimir, zase zle.   Energia rastie z hmotnostou a ta je tretia mocnina polomeru, plocha len s druhou mocninou polomeru.

A skus logiku,   ak na mesiac dopadali meteority,  ak aj dnes padaju  na zem, tak preco v minulosti podla teba nepadali ?

A ake zbrane to mali byt ?  Taketo kratery vyzaduju atomove zbrane a to by odhalila izotopova analyza.   A dalej najznamejsi krater chixculub bol najdeny najprv nepriamo cez iridiovu vrstvu po svete az nasledne sa nasiel v mexickom zalive a aj to cez zmenene geologicke vrstvy.

Si studnica nespravnych napadov, kde na to chodis ?

Ak je brzdná sila úmerná ploche, potom musia veľké meteority spomaliť viac ako malé.

Ja netvrdím, že hmotnejšie teleso nemá väčšiu kinetickú energiu, ale nech mi tyso netvrdí, že veľké nespomalia.

Vo väčšine kráterov sa nenašli žiadne meteority. Kam zmizli?

Tyso – čo myslíš, aké zbrane boli použité pri zničení miest Sodoma a Gomora?

Odkiaľ poznali pisatelia starých eposov aké sú účinky jadrových zbraní?

Existuje veľa dôkazov, že v minulosti boli na Zemi použité jadrové zbrane, ale to je už zasa iná téma.

spomalia ale ovela menej ako stredne, a tak sa vyparia pri dopade.

po jadrovej bombe sa na mieste daju najst izotopy,  mas taky dokaz ?  To je jediny nespochybnitelny dokaz, ziadne roztopene piesky ci ine.  A k indom: o akych ucinkoch presne hovoris ?  svetlo, teplo, otravena voda ?  To vznika aj obycajnym stupnovanim beznych veci,  to nie je dokaz.  Najdi miesto kde su izotopy ktore tam nemaju co robit a mas dokaz.  Ale jedine take miesto je prirodny lahkovodny reaktor v afrike.  

Na odparenie malých meteoritov stačí oveľa menej tepelnej energie, ako na odparenie veľkých. Ako je možné, že malé sa neodparia a veľké áno?

Niektoré izotopy sú nestabilné a podliehajú rádioaktívnemu rozpadu.

Myslíš, že za 12000 rokov sa nájdu v Černobyle nejaké izotopy, ktoré vznikli vďaka jadrovému výbuchu? Pred 12000 rokmi bol obrovský pokles metánu na zemskom povrchu. K takémuto poklesu metánu mohlo prísť iba vtedy, ak bola väčšina živočíchov a rastlín na celom povrchu Zeme spálená. Takýto požiar nedokáže spraviť žiaden meteorit, ale iba moderná technika v rukách človeka, ale to je už zase iná téma.

zasa je tu sezóna PERZEIDOV  ...

už padajú, najsilnejšiu intenzitu budú mať 12. augusta, odhad je vidieť padať až 70 meteoroidov za hodinu, Perzeidy sú viditeľné na celom svete.

najlepší čas na pozorovanie je nad ránom, pred svitaním.

... rýchlosť Perzeíd je až 132 000 míľ za hodinu po vstupe do zmeskej atmosféry ...

 

Meteoroid je relatívne malý (od veľkosti zrnka piesku po balvan) fragment úlomkov v slnečnej sústave. Po vstupe meteoroidu do zemskej atmosféry dochádza k svetelnému úkazu vytvorenému vďaka tlakom na vzduch (napriek všeobecnému názoru s tým trenie nemá nič spoločné) a následnej ionizácii čiastočiek vzduchu. Tento jav sa volá meteor alebo padajúca hviezda. Ak nejaká časť meteoru vydrží celú cestu dole na zemský povrch, nazýva sa meteorit.

http://www.topky.sk/cl/10/1358101/Dnes-budu-padat-hviezdy--Kam-sa-pozerat-na-oblohe--aby-ste-si-mohli-nieco-zazelat-

K ionizácii vzduchu nedochádza vďaka treniu, ale vďaka elektrickému náboju ktorí získal meteoroid od slnečného vetra. V okamihu keď sa začne tento náboj uvoľňovať do atmosféry, objaví sa svetelný úkaz.

blíži sa koniec roka a s ním avizovaná kométa ISON.

kométu objavili 21. novembra 2012 Vitalij Nevskij a Arťom Novičonok, kométa pochádza Oortovho oblaku, je to pás komét na hranici slnečného systému.

astronóm Matthew Knight z observatória Lowell v americkej Arizone sledoval kométu celý rok a vypracoval tri možné scenáre toho, ako se bude kométa chovat - pretože kométa je tzv. " sungrazer ”, čo znamená, že prejde cez korónu Slnka ...

prechod cez korónu sa odohrá 28. novembra

od 3. decembra, dúfajú astronómovia, sa na východnom horizonte objaví kométa Ison.

počas celého decembra bude potom na severnej pologuli viditeľný jej chvost, dlhý niekoľko miliónov km.

na oblohe by sa mal ťahať tesne pred východom Slnka.

foto pochádza z pozorovania NASA pomocou teleskopu v Americkom Novom Mexiku:

http://www.reflex.cz/clanek/veda/53017/pozor-prileti-ison-kometa-stoleti.html

zaujimave srandicky k isonu kukat tu: http://www.solarsystemscope.com/ison/
 

asi az taka velka podivana to nebude

 

Když byla kometa ISON objevena, její aktivita daleko od Slunce ukazovala na kometu běžné velikosti, u které by její přežití blízkého průletu neměl být problém. Začátkem letošního roku její aktivita začala výrazně klesat a nebylo jasné, zda se jedná o menší kometu, která byla chvilkově aktivnější, nebo větší těleso, kterému pouze dočasně docházelo "palivo" kometární aktivity. Bylo však jasné, že se kometa začala pohybovat na velice tenkém ledu. Po výrazném zjasnění, které započalo 13. listopadu astronomové bedlivě sledovali, zda se jedná o návrat k původní aktivitě, nebo začátek "labutí písně" umírající komety. Dnes ráno přišla poměrně šokující zpráva od astronomů pracující s radioteleskopy, naznačující konečnou fázi života komety.

http://www.kommet.cz/page.php?al=labuti_pisen_komety_ison

takže ...

Ison naplnil starú báj o Ikarovi

vedci predpokladali, že táto kométa letela pravdepodobne prvýkrát k nášmu Slnku, a prechod cez slnečnú korónu a prílišné priblíženie sa Slnku zrejme neprežila ... zostanú po nej asi len obrázky z teleskopu

Kométa ISON bola príliš blízko našej hviezdy. Na snímkach z vesmírnej sondy SDO sa dlho neukazovala a blízke stretnutie so Slnkom zrejme neprežila. Pravdepodobne sa rozpadla. 

Naznačovať to mohlo aj náhle rozjasnenenie kométy krátko pred priblížením sa k Slnku.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) informáciu o konci kométy potvrdil krátko pred desiatou hodinou večer.

Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/7022203/slnko-znicilo-kometu-ison-zrejme-sa-rozpadla.html#ixzz2lygCbLib

dnes sa objavila čerstvá snímka, ktorá naznačuje, že časť Isonu mohla prežiť :

naisto sa to zatiaľ nevie http://tech.sme.sk/c/7022631/znicilo-slnko-kometu-storocia-pozrite-si-jej-let-okolo-hviezdy.html

a znovu sú tu Perzeidy ... už to chce len čisté nebo - ale rušiť pohľad bude aj Mesiac v splne:

... meteorický roj Perzeíd vyvrcholí okolo 11. až 13. augusta.

Perzeidy zanechala na trati pri svojich obehoch okolo Slnka dlhoperiodická kométa 109P/Swift-Tuttle. V tomto čase sa s nimi Zem stretáva a my môžeme pozorovať meteorický roj.

Okamih maxima Perzeíd sa tohto roku podľa modelov očakáva 13. augusta, hneď po polnoci o jednej hodine letného stredoeurópskeho času. Ako počas posledných niekoľkých rokov, môže sa objaviť aj druhé maximum o 3 hodiny neskôr, alebo aj ďalšie o 11. hodine. Tieto maximá však môžu v našich krajoch pozorovať už len radary, keďže bude deň. Ani nočné pozorovanie nebude ideálne, pretože ho bude výrazne rušiť svojim jasom Mesiac tri dni po splne.

 

http://www.astro.sk/asunews/novinka/118/perzeidy-prichadzaju-presne

Dnes, po desiatich rokoch vo vesmire, prichadza vrchol Rosetta misie. Philae pristava na komete.

Uz len to, ze sme schopny v priestore, kde nic nie je staticke, kde sa vsetko pohybuje po roznych orbitoch, trafit po 10 rocnej ceste objekt s priemerom 4km je neuveritelne. Nasledne stabilizovat orbit, vybrat miesto na pristatie a potom aj pristat? Na to uz nemam slov.

Live stream:

http://new.livestream.com/esa/cometlanding

krása. ešte pár informácií:

Vesmírna sonda Rosetta, ktorá približne pol miliardy kilometrov od Zeme prenasleduje kométu Čurjumov-Gerasimenko, krátko v stredu po desiatej ráno potvrdila, že vypustila svoj pristávací modul Philae.

 

Rosetta zmenila trajektóriu a vypustila modul. Krátko po poludní nadviazal kontakt s Rosettou a poslal na Zem prvé dáta. Po pol štvrtej popoludní sa podarilo potvrdiť, že modul zostupuje po dopredu naplánovanej trajektórii.

 

Sto kíl vážiaci modul by mal v stredu po siedmich hodinách letu dosadnúť na povrch kométy. Pristávací modul, na ktorého výrobe sa podieľali aj slovenskí vedci, bude prvým ľudským strojom, ktorý sa dotkol kométy.

 

Dosadnúť by mal okolo piatej popoludní.

Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/7488873/pristatie-na-komete-nazivo-modul-philae-poslal-na-zem-prvu-fotku.html#ixzz3IrtIMQTH

a moment, keď sa zadarilo :

http://tech.sme.sk/c/7488949/sledujte-pristavanie-rosetty-nazivo.html

edit.

Len pár minút po dosadnutí sa však začali objavovať zmienky o novom probléme - kotviace harpúnky, ktoré mali Philae prichytiť ku kométe, sa zrejme nevystrelili. Problémy potvrdila aj ESA.

Vedci a inžinieri teraz zvažujú, či sa pokúsia kotviace zariadenie znovu vystreliť.

Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/7488873/philae-nazivo-prvy-ludsky-stroj-pristal-na-komete-ma-problem.html#ixzz3Isj5uY5a

V článku http://www.genezis.host.sk/02-sucasna.htm ma zaujala kapitola "Problém akrécie".. Konkrétne citujem:

„Rozpad kométy (telesa) je nevratný dej, a v súlade s entropiou s istotou dokazuje, že opačný proces - spájanie telies - je možný a vedecky preukázaný len "v zápornom svete", kde čas plynie obrátene.“ Gravitačné pôsobenie 21 telies (viac telies môj počítač nezvládol) rôznej hmotnosti.

https://drive.google.com/file/d/0B7BknNOgf2GlLUdTekI5R3pUaW8/view?usp=sharing  pripomína muchy lietajúce okolo ... Podľa simulácie sa usporiadaný systém 21 telies rozpadne a nikdy viac nevytvorí teleso. Akým mechanizmom sa teda telesá vo vesmíre kreovali? Predpokladal som, že táto otázka je dávno vyriešená.

nie je vyriešená, a vlastne ani nemôže byť.

nedávno sme mali jeden vážny debat doma - nie jeden, ale celú sériu debát - apropó boli dokumenty o kdejakom dianí vo vesmíre, jedným z prednášajúcich môj obľúbenec Michio Kaku ...
keď padne fľaša a rozbije sa na tisíc kúskov, jedine s pomocou veľmi trpezlivého človeka a veľmi dobrého lepidla sa zlepí ... ale nikdy to nebude fľaša ako bývala.
a kométy po rozpade nemajú človeka poruke.

vlastne máme v bezprostrednej blízkosti pás ateroidov, ktorý je toho dokladom ... z možnej rozbitej planéty už nikdy nebude nová planéta. len hromada štrku.
či je to ináč ?

Game

Existuje možnosť, ako vytvoriť usporiadaný stav z chaosu, ak správe nastavíme polohy a rýchlosti fragmentov. Tieto hodnoty získame, ak „pustíme“ čas do minulosti. https://drive.google.com/file/d/0B7BknNOgf2GlV3hubjNuc0tYT1k/view?usp=sharing

Zaujímavé je, že ak sú telesá symetricky rozložené a majú rovnaké hmotnosti a nulové počiatočné rýchlosti, systém prejde do chaosu. https://drive.google.com/file/d/0B7BknNOgf2GlRE8wckF4X3dxalk/view?usp=sharing

Nič nie je dokonale rovnaké. Ľudský mozog nie je nič iné, ako súčasť Vesmíru, patrí do neho, ako najzložitejšie organizovaná hmota v ňom. Stačí málo a je z neho zapáchajúca brečka. Daňou za dokonalé usporiadanie je jeho krehkosť. Asi toho veľa o nevieme.