Platonická láska

EHM...Takych bolo....

bez urazky, ale 14rocny chlapec a oktavanka - to nevidim moc ruzovo ani v pripade, ze by sa to dozvedela.

Prečo by to nebolo možne ja keď som mal 14 tak som chodil s 19 a zbalila ona mňa. Škoda, že to trvalo krátko, ale niečo ma naučiť stihla :lol:

platonickych lasok bolo :lol:

to je tak, ked mlada zubrienka pride na gymnazium, a s kamaratkami tajne pokukava po stvrtakoch, smeju sa za rohom, no ked sa nahodou na nich ti chlapci pozru, hned prchaju, lebo sa hanbia :) ...aspon moja generacia este bola hanbliva (:D)

alebo na skolskych vyletoch, ked sme tam mali mladych zdravotnikov, polka triedy (samozrejme ze len babska), po nom sla, zistovali sme si, odkial je, volali sme

ho Komar..ani neviem preco...asi take krycie meno...vzdy sa na nasich "detskych diskotekach" ozral, a hojdal sa na stolicke, a my sme boli cele paf, ze sa na nas usmieval, nedoslo nam, ze to bude sposobene asi niecim inym ;)

pripadne telocvikari, to je samostatna skupina, kazdy rok sme na gympli mali dakeho mladeho fesiho, ktory balil tretiacky/stvrtacky, po roku vzdy odisli, a ostal nam len jeden, ktoremu neprekazaju ani prvacky, sak co ze ma 28 :) ... na toho letia tie mladsie rocniky

alebo Risko v tabore... mal 23, my sme mali 12?? a aky mal uspech ;)

platonicke lasky patria k istemu veku, napriklad ked este clovek nie je pripraveny na vztah (aspon ja som si do isteho veku nevedela predstavit, ze by som s niekym naozaj mala byt, takze take ze v 15tke vztah u mna do uvahy neprichadzal ;) )..... :-)

Roz z Frasiera :lol:

No, vzhladom na niektore moje zazitky z poslednych tyzdnov som zacala rozmyslat aj nad touto temou... again...

Napadlo ma, ci napriklad moje (nejdem teraz generalizovat) platonicke lasky ... alebo tato niekolkorocna platonicka laska... nie je proste len nejakym psychickym unikom. Este som nenasla presne slova a tak, takze toto bude nesuvisle a nesurode. Je to mozno blbost, ale odrazu ma napadla divna suvislost s filmom "nevesta na uteku", len s tym, ze neutekam v reale, ale skor sa utiekam. Vlastne platonicka laska je taka, ze druha strana sa o tom hadam nikdy nedozvie, cize nepride k jej realizacii (akokolvek), a ja si toho cloveka mozem idealizovat az do aleluja. Mozem si budovat vzdusne zamky, predstavovat rozhovory, situacie a ich riesenia v bezpeci vedomia, ze vlastne nikdy nikde nic nebude.

Proste, viem, aka som... ja sama v sebe... ale uvedomila som si, ze nie som taka voci nikomu, nikdy. Mozno strach z odmietnutia, neviem. A vcera mi jedna situacia konecne vselico vysvetlila. Vzdy som voci chlapom taka, aku ma chcu mat. Ako vydrbany chameleon. A hoci moj stary ma pozna na 90%, predsa mam urcitu "rezervu, ktoru neukazem ani jemu. Ale je to take... tazke, niekedy unavne... a preto ta "platonicka" laska.

Hm... taka som z toho nanic.

ja to beriem tak... že nenájdeš ideálneho chlapa... chlapa, ktorý má všetko...

mám svoje platonické lásky a tvoria akýsi doplnok tomu, s čím sa stretávam...

možnože to pravda nie je... možnože si ich naozaj idealizujem a vidím v nich len to, čo v iných hľadám... možno takými nie sú...

ale keď viem, že ich nikdy nebudem mať, prečo sa podiavať tým škaredým? prečo nemať vo svojom srdci jeden či možno i viac tých ideálov?

áno, treba si dávať pozor na idealizovanie, potom sa človek ľahko môže spáliť... preto idealizujem, keď viem, že je daná osoba pre mňa viac než nedosiahnuteľná...

ja som bola pocas zakladnej skoly buchnuta do DAVIDA DUCHOVNEHO :lol:

ale az chorobne som ho milovala, mala som vsetky jeho plagaty, z novin ustrizky, :)

a "Sculyovu" som z duse neznasala ked som videla tuto fotecku v jednom magazine, aj som ju roztrhala :)

a stale je to veliky fesak.... :lol: ;)

moja jediná veľká láska je Johnny Depp

s kamoškou sme si ho už rozdelili... ona vrchnú polovicu a ja dolnú... vrchná jej na nič nebude, tak ju odkúpim :lol:

ked som videla tuto fotecku

bola som si v piatok sadnúť zo spolužiačkou na vlakovú stanicu, lebo pršalo a ona obedovala osúch, potom sme si tam aj zapálili, ale o to nejde...

videla som tam jedného pána... môže mať tak okolo 40...

stretla som sa s ním na jednej túre, išli sme spolu, rozprávali sme sa, trošku som s ním flirtovala, trošku aj on so mnou, ale bolo z toho cítiť tú srandu... keď sme sa náhodou, že rozdelili, vždy smesa potom našli... keď sme šli autobusom späť, tak som ho pozorovala ako spí...

druhý krát som ho videla len kútikom oka, no tak mi to zdvihlo náladu, akoby som vyhrala milión...

minulý týždeň som ho videla tretí krát, prechádzala som cez cestu, dala som prednosť takému veľkému autu a on ho riadil... vprostred cesty som zastala a hľadela tým smerom, kadiaľ išiel... /skoro ma zrazilo ďalšie auto/

a na tej stanici.... až mi to bolo smiešne...

on ma už možno nepozná... ale ja si ho pamätať budem...

Ja som sa zaľúbila do jednej Holanďanky :lol: Ona je taká božská, jak z nejakého francúzskeho filmu o nevinnej a mladej, trochu chlapčenskej a pojašenej a čarovnej a chutnej... :) Sorry.

:)

Ja som bola iba raz v živote zaľúbená /a ešte aj som/ a aj to platonicky do 1 mužíka z telky.

Pozerala som Disc. Science /bolo to už dávnejšie/ nejaký dokument o astronómii a o mimozemšťanoch

a tam chvílu kecal taký krásny Rádio-astronóm, mal krásne nagelované čierna vlasy, mal pekný milý hlas,

no dačo nenormálne krásny jak model alebo herec a určite aj inteligentný.

Och som si našla príspevok z decembra..... To boli časy keď som ešte mala moju platonickú lásku :lol:

Ale ak mám povedať svoju prvú, tak to bol chalan zo školky, volal sa Pavol (okolo toho P-čka sa ináč točím dodnes) a raz som sa odvážila a dala mu pusu a on mne skoro facku. Hmm, som myslela že naopak to má bývať :)

a raz som sa odvážila a dala mu pusu a on mne skoro facku. Hmm, som myslela že naopak to má bývať :lol:

To musel byť iny brutus

Ja ani neviem ci som bol niekedy platonicky zalubeny ;)

Dámy dovoľte postaršiemu pánovi vyjadiť sa..... mal som niekoľko platonických lások a vždy to bolo krásne a nikdy som na ne nezabudol , veď kto je len trocha romantik, tak sa to ani nedá. :lol:

Dnes som sa asi platonicky zalubil, ked ta casnicka je taka zenska :lol: :) :) ;) ;)

Hm, mňa nenapadajú žiadne platonické lásky...

Dnes som sa asi platonicky zalubil, ked ta casnicka je taka zenska :lol: :) :) ;) ;)

ja platonicky zaľúbená nebývam, jáj no možno ešte aljakov spolubývajúci, ten futbalista, aaach ;) ;) ;)

No tak ehm bol som tam uz davnejsie a uz vtedy som vedel ze to je to prave orechove :lol:

Tak ale musis uznat ta casnicka stoji za hriech a keby iba za jeden :)

Vlastne to som sa pomýlila. On mal hnedé vlasy také polodlhé. Ako som sa mohla tak pomýliť!

A volal sa asi Kent . Delfínik zlatunký :lol: :) :)

Reálnu lásku mať nikdy nebudem, tak aspoň takúto.Aspoň sa mi lepšie zaspáva.

och, aká to rozkošná téma!

Nostalgické spomienky na ranú mladosť to vyvoláva vo mne.

jasné, že som bola! Ak nerátam rôzne tie postavy z filmov a hokejistov, tak neviem, čím to je, ale nejakým zázrakom tie moje platonické lásky sa ukázali obojstranné a nejako sa to väčšinou vyvrbilo tak, že ak sme sa nepoznali, tak nás niekto zoznámil, a ak sme sa poznali, tak si ma dotyčný po čase všimol. Vôbec neviem, ako je to možné, ale tak to bolo. A ja som pokaždé bola spočiatku vyklepaná jak sýkorka, a potom zas blahom bez seba a chytenie za ruku bol vrchol radosti, o nesmelej puse ani nehovorím, daktorí sa na to neodvážili a ja tiež nie. Boli sme ešte deti, teraz už to môžem zodpovedne prehlásiť. :)

Uff, to boli časy!