Search the Community

Indície: 1. Obetovanie u našich predkov Gn 22,2 Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem. Tob 6,8 Odpovedal mu: „Keď rybie srdce a pečeň spáliš na dym pred mužom alebo ženou, ktorých trápi diabol alebo zlý duch, odíde od nich všetko trápenie a zbavia sa ho naveky Gn 31,53 Jakub obetoval na vrchu krvavú obetu Je známe, že naši predkovia akt obetovania prevádzali celé tisícročia. Najčastejšie išlo o spaľovanie krvi, či tiel obetných zvierat. Dialo sa to na viacerých kontinentoch a je málo pravdepodobné, že by sa o tom mohli vzájomne informovať. Mali tisíce možností ako by sa Bohu mohli odvďačiť inak. Prečo robili práve toto? Najpravdepodobnejšie prišli na to skúsenosťou. Telesný stav osôb v blízkosti obety a ich duchovný svet (na rozdiel od nás, súčasných ľudí ) sa zrejme viditeľne zlepšoval. Dá sa aj povedať, že si tým „čistili“ biopole, či znižovali množstvo negatívnej zložky bioenergie. Je možné, že ak je bioenergia elektromagnetickej povahy a prenáša sa aj do okolia osoby, značné množstvo tejto negatívnej energie mohlo byť obetnou krvou zachytené a spaľovaním sa energia mohla rozptýliť. Je známe, že krv obsahuje čisté železo, ktoré ako jeden z mála kovov má schopnosť elektromagnetickú energiu v svojom priestore „zahusťovať“(až 10.000 krát) vzhľadom k vysokému parametru relatívnej magnetickej permeability. Vieme tiež, že spaľovanie, resp. vyhriatie železa nad Curieho teplotu spôsobuje stratu jeho magnetických vlastností, čím by sa dalo vysvetliť rozptýlenie tejto energie. Tento rozšírený obetný akt s veľkou pravdepodobnosťou strácal účinnosť u spoločenstiev, ktoré začali používať železo. Napriek tomu obetovania zvierat u niektorých náboženských skupín pretrvávajú dodnes (moslimský sviatok íd al-adhá, či Voodoo na Haiti a a na Jamajke, atď.).