Hľadanie v komunite

Druhá svetová vojna Dnes si pripomíname 70. výročie vypuknutia Druhej svetovej vojny. Dodnes je to najväčší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva. Boje zasiahli Európu, Áziu, Afriku, bojovali v nej aj muži a ženy z Ameriky a Austrálie. Vojna trvala 6 rokov a vyžiadala si životy pravdepodobne až 60 miliónov ľudí, spôsobila nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve. Najväčšie príčiny vypuknutia Druhej svetovej vojny Veľmi tvrdé podmienky dané Nemecku po porážke v Prvej svetovej vojne spôsobili pád Weimarskej republiky a uľahčili nástup Adolfa HitleraVeľká hospodárska kríza na prelome 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia Situácia tesne pred vypuknutím vojny V roku 1939 existovali v Európe 3 bloky, ktoré stáli v opozícii voči sebe: štáty Osi: Nemecko - Taliansko - Japonsko, na druhej strane Veľká Británia, Francúzsko a Poľsko a nakoniec ZSSR, ktorý sa tváril že sa ho nič netýka. Británia naznačila, že nechce mať nič spoločné so Stalinovou tyraniou, čo ZSSR vyprovokoval k tomu aby aby koncom augusta 1939 podpísal s Nemeckom pakt o neútočení známy ako Pakt Ribbentrop - Molotov. Štaty Osi (modré) a Spojenci (červené) Začiatok vojny - Útok na Poľsko Vojna vypukla 1. septembra 1939 o 4:45 ráno, keď nemecký krížnik zahájil paľbu na mesto Gdansk, ako zámienku Nemci použili zinscenované prepadnutie nemeckého vysielača v Gliwiciach. Británia a štáty Commonwealthu - Austrália, India a Nový Zéland ako spojenci Poľska vyhlásili vojnu Nemecku 3. septembra o 9h a o 12:20 sa pridalo aj Francúzsko. Krajiny však len zvolili vyčkávaciu taktiku a do bojov prakticky nezasahovali (tzv. "Čudná vojna"), čo výrazne ovplyvnilo priebeh vojny. Tento laxný prístup Spojencov spôsobil, že Nemci v máji 1940 bez väčších problémov vpochodovali cez Belgicko do Francúzska. Traduje sa, že francúzski vojaci tak rýchlo utekali, že Nemci za nimi nevládali. Napadnutie a ovládnutie Poľska Nečinnosť spojencov na západnej hranici Nemecka spôsobili veľmi ťažké ujmy Poľsku a poľskej armáde, ktorá sa musela brániť nielen Nemcom ale aj Sovietom na východe, ktorí zaútočili 17. septembra. Napriek húževnatému odporu, Poľsko 5. októbra bolo definitívne porazené. Situácia na východe - Zimná vojna Po porážke Poľska zatiaľ čo sa Nemecko chystalo proti Francúzsku, ZSSR pokračoval v dobývaní ďalších území. Stalin najprv fakticky anektoval pobaltské štáty, čím si pripravil pôdu pre útok na Fínsko (tzv. "Zimná vojna"), ktorý sa zorganizoval 30. novembra 1939. Vojna však neprebiehala tak ako si Stalin zmyslel, totiž spravil chybu č. 1, tú istú čo spravilo veľa iných generálov pred ním a ešte spraví veľa iných generálov po ňom - podcenil nepriateľa. Fíni útok očakávali a bránili sa prinajmenšom tak isto húževnato ako Poliaci. Výsledkom celého sovietskeho ťaženia vo Fínsku nebola anexia územia, ako sa pôvodne plánovalo, ale len zabratie istých pohraničných území pozdĺž dnešnej rusko-fínskej hranice (napr. Karélia). Aj dnes na ruskej strane nájdeme veľa dedín s fínskymi názvami. V marci 1940 bolo podpísané prímerie, ZSSR získal spomínané územia a Fínsko bolo aj po skončení vojny istú dobu politicky závislé od ZSSR (uvažovalo sa dokonca na premiestnením hlavného mesta, aby bolo ďalej od hraníc so ZSSR). Nemecká expanzia na západ Na jar 1940 Nemecko bez väčších problémov obsadilo Dánsko, čím sa pripravovalo na vylodenie v Nórsku. Británia si uvedomovala, že Nórsko je strategické územie, ale Nemci boli šikovnejší a Nórsko obsadili prv, čím si zabezpečili nielen základne pre vojnové lode, ale aj prísun nerastných surovín, najmä železnej rudy zo Švédska. Obsadenie Nórska bolo Nemcom uľahčené aj tým, že Spojenci potrebovali preskupiť sily a posilniť pozície na nemecko-francúzskom pohraničí. V máji 1940 na západnom fronte zahájilo Nemecko ofenzívu proti Francúzsku a Beneluxu. Do týždňa Holandsko kapitulovalo, Nemci o dva dni obsadili Brusel, belgická armáda statočne ustupovala po boku Francúzov, čím Nemci dokonale obišli ťažko bránenú Maginotovú líniu a prenikli do severozápadného Francúzska. Koncom mája sa cez prístav Dunkerque podarilo do Británie evakuovať 350 000 britských a francúzskych vojakov, Nemci zajali ďalších 40 000. Doteraz je záhadou, prečo Nemci nečinne držali pozície pri meste, mohli zajať oveľa viac vojakov. Neskôr sa otočili na Paríž a 22. júna 1940 Francúzsko kapitulovalo. Nemecko kontrolovalo celé severné Francúzsko, celé pobrežie Atlantiku až po Španielsko, zvyšok krajiny si ponechali pod nepriamou kontrolou. Obsadzovanie Nórska a Francúzska Bitka o Britániu Do Británie sa uchýlilo niekoľko exilových vlád (z Poľska, Nórska, Holandska, Belgicka, Luxemburska, ČSR a Francúzska). V júli 1940 začali Nemci mohutný letecký útok na južné Anglicko. Vďaka bojovnosti Kráľovského letectva (RAF), vzdušná bitka nepokračovala tak dobre, ako sa plánovalo a nedokázala pripraviť pôdu pre nemeckú pechotu. Briti sa dokonca nesústredili iba na obranu krajiny, ale aj bombardovali Berlín, čo Hitlera vyprovokovalo k tomu aby bombardoval Londýn. Tu sa šťastie priklonilo k Britom a nemecká Luftwaffe utŕžila ťažké straty. Slabinou Britov bolo aj to, že hoci strojov mali dosť, mali málo pilotov. Preto v RAF lietali aj piloti z Poľska, Nového Zélandu, Kanady, ČSR, Belgicka, Austrálie, Južnej Afriky, Francúzska, Írska, USA, Jamajky a pod. Slabinou Nemcom bolo zasa to, že operovali čisto nad nepriateľským územím, kde sa každá strata počítala za 100% stratu. Aj keď sa nemecký pilot zachránil zo zostreleného lietadla, nič z toho nemal, lebo na zemi si ho už počkali spojeneckí vojaci, ktorí ho zajali. Ich ďalšou nevýhodou bolo, že základne pre doplnenie paliva mali príliš ďaleko, aby nad britským územím mohli operovať dostatočne dlho. Bitka o Britániu trvala do roku 1941, počas tejto fázy sa Nemci zamerali aj na bombardovanie civilných cieľov. Hitler nakoniec usúdil, že to k ničomu nevedie a hoci Spojenci utŕžili počas celej bitky veľmi veľké straty, Nemecko nebolo na tom o nič lepšie a boje o Britániu zastavilo. Vojna na Balkáne Taliansko koncom októbra 1940, ako spojenec Nemecka, zaútočilo na Albánsko a Grécko. Taliani však na časy slávneho Rímskeho impéria môžu len spomínať, veľa vody nenamútili a Gréci ich postup zastavili, pomocou Britov prešli do útoku a oslobodili polovicu Albánska. V apríli 1941 situáciu na Balkáne začalo preberať Nemecko, ktoré s bulharskými vojakmi zabralo Juhosláviu, v Albánsku sa spojilo s Talianmi, čím zabránili juhoslovanským vojakom, aby sa spojili s Grékmi. Nemci zriadili závislý Chorvátsky štát, Taliani anektovali Dalmáciu a Čiernu Horu. Nemci vpadli aj do Grécka, ktoré sa tentoraz už neubránilo a grécki a britskí vojaci postupne unikli až do severnej Afriky. Júni bolo celé Grécko pod kontrolou fašistov. Francúzsko a Balkán pod kontrolou Osi Boje v Severnej Afrike V júni 1940 si to rozdali Taliani v Líbyi s Britmi v Egypte. Taliani vyhlásili Britom vojnu, Briti podnikli protiofenzívu, Taliani im ju vrátili a v decembri 1940 Briti začali ďalší útok. Nakoniec Taliani boli porazení, na čo Hitler reagoval ďalšou pomocou pre Taliansko a poslal na Afriky slávne Afrikakorps s ešte slávnejším maršalom Rommelom. Úspechy sa striedali na oboch stranách, Rommel zatlačil spojencov až do Egypta, ale nakoniec sa šťastie pridalo na stranu Britov, ktorí aj s pomocou zbehlej armády "vichyovských" Francúzov (Hitler sa im neskôr pomstil okupáciou) zatlačili vojská Osi až do Tuniska, kde sa v máji 1943 museli vzdať. Po tomto víťazstve sa mohla začať invázia do Talianska, boje na Sicílii začali v júli 1943. Napadnutie ZSSR Po neúspechu v Británii (alebo lepšie povedané nad Britániou) sa Hitler otočil na východ a v júni 1941 zaútočil na ZSSR, čím porušil pakt o neútočení. Východný front bol dlhý takmer 4500 km a siahal od poloostrova Kola až po Čierne more. Nemci využili moment prekvapenia a Stalinovu nečinnosť, ktorý neveril tomu, že "nejaké pohraničné incidenty" by narušili stabilitu ZSSR. Nemci postupovali rýchlo na východ, koncom júla 1941 obsadili Minsk, a začiatkom roku 1942 už veselo obliehali Leningrad. Nemecko obsadilo rozsiahle územia ZSSR takmer až po Moskvu, zajalo státisíce demoralizovaných sovietskych vojakov, ktorí do zajatia padli aj vďaka chybným povelom Stalina a jeho generálov (obkľúčenie a dobytie Kyjeva) a vlastnými chybami sa pripravili o ďalšie úspechy. Obyvateľstvo ZSSR nebolo so Stalinom až tak spokojné ako sa propagovalo, najmä ľudia na Ukrajine vítali Nemcov ako osloboditeľov. Nemci tento fakt nebrali do úvahy a takto si sami pripravili obrat k horšiemu na východnom fronte. Hoci straty na sovietskej strane boli obrovské (2 milióny zabitých vojakov), na nemeckej sa už začali prejavovať známky únavy. Sovietom sa koncom r. 1941 podarilo vytlačiť Nemcov z Rostova na Done a zastaviť útok Nemcov na Moskvu. Sovietskym vojskám výrazne pomohlo aj to, že Stalin dostal ubezpečenie, že Japonsko nechystá žiadne akcie proti ZSSR a takto mohol presunúť armádu z Ďalekého východu na front. Nemci začali po prvý krát ustupovať a do konca r. 1941 stratili na východnom fronte takmer milión vojakov. Ešte v septembri 1941 vznikla Veľká trojka (Británia, USA, ZSSR) ako koalícia proti Hilerovi. Pred útokom na ZSSR Najväčší rozsah pôsobnosti nemeckých vojsk Vstup USA do vojny V decembri 1941 japonské cisárske letectvo napadlo americkú námornú flotilu na Havajských ostrovoch. Japonci potopili vojnové lode USS Arizonu, USS Californiu a USS West Virginiu. Ťažko poškodili USS Oklahomu, USS Pennsylvániu, USS Tennessee a USS Maryland a zničili takmer 200 lietadiel, sami pri tom nestratili ani desatinu. Na druhý deň USA vyhlásili Japonsku vojnu a vstúpili do konfliktu. Expanzia Japonska v Tichomorí Bitka o Stalingrad Zásadný obrat na východnom fronte a fakticky aj vo vojne priniesla bitka o sovietske mesto Stalingrad, ktorá trvala od augusta 1942 do februára 1943. V žiadnej inej bitke v histórii sa doteraz neprelialo viac krvi ako v tejto. Ani jedna strana nebrala ohľad na civilné ciele a svoj život tu stratilo viac ako 2 milióny vojakov a civilistov. Pred bitkou o Stalingrad sa na jar 1942 urputne bojovalo na území medzi Donom a Volgou, kde síce Sovieti dostali niekoľkokrát na frak, ale aj tak neumožnili Nemcom postupovať ďalej. Nemci rozdelili svoju armádu na dve časti, jedna mala postupovať na Kaukaz a druhá pri Stalingrade prekročiť Volgu a postupovať ku Kaspickému moru, čím by Nemci odrezali ZSSR od ropných ložísk a spojeneckých dodávok z Iránu. Bitka o mesto začala útokom na priemyselnú zónu, ale nebola úspešná. Na to Hitler vydal príkaz dobyť mesto priamym útokom. Nemeckí generáli však neboli útokom nadšení, pretože krídla armád mali príliš roztiahnuté a prípadný protiútok by nemuseli ustáť. Hitlerovou reakciou bolo to, že generálov odvolal a akcie riadil zväčša sám (doteraz sa vedú polemiky o tom, že ak by Hitler nechal rozhodovanie na svojich generálov, nielen pri Stalingrade, tak či by sme dnes žili v tzv. "Nemeckej Európe"), čo nemalo na priebeh bitky nejaký pozitívny vplyv. Úspechy a neúspechy sa striedali na oboch stranách, zakaždým to stálo veľa životov a až v novembri 1942 dokázali Sovieti prejsť do súvislého protiútoku. Sovieti dokázali od zvyšku nemeckej armády izolovať časť 4. tankovej a celú 6. poľnú armádu. Hoci sa Nemci pokúšali prebiť, všetky protiútoky boli za cenu ťažkých strát na oboch stranách odrazené. Obrat vo vojne sa začal. Tichomorie Japonci po útoku na Pearl Harbour rýchlo obsadzovali územia medzi Japonskom a Austráliou. V januári 1942 obsadili Singapur, v marci obsadili barmský Rangún a neskôr kapitulovala aj Jáva. Američania však nelenili a v apríli 1942 poslali Japoncom pozdrav v podobe zhodených bômb na Tokio, Kóbe, Yokohamu a ešte niekoľko iných japonských miest. Nespôsobili príliš veľké škody, ale upovedomili Japoncov o tom, že aj napriek veľkým úspechom sú stále zraniteľní. Japonci si to zobrali k srdcu a stiahli značnú časť vzdušných síl na obranu Japonska, čím sa ostatným okupovaným krajinám uľahčilo. V máji USA ubránili Port Moresby (Papua Nová Guinea), ale za cenu straty USS Lexington. Vojna v Tichomorí Obratom vojny v Tichomorí bola bitka o Midway, ktorá sa uskutočnila v júni 1942 a v ktorej Japonsko stratilo 4 lietadlové lode a nespočetné množstvo pilotov. V júli Japonci prehrali prvú pozemnú bitku, keď ich v Port Moresby porazili Austrálčania. Situácia v Strednej Európe a Západný front V roku 1942 Poľsko bolo už dávno pod nemeckou kontrolou, Česko-Slovensko rozdelené na Protektorát Čechy a Morava, zo Slovenska sa stal bábkový štát pod kontrolou Nemecka a Maďarsko okupovalo južné Slovensko, severozápadné Rumunsko a Zakarpatsko. Situáciu na západe Nemci taktiež kontrolovali, Spojenci sa zmohli len na občasné útoky (prepadové jednotky Commandos). Obrat vo vojne Rok 1943 by sa dal charakterizovať ako obrat vo vojne. Nemci po prehre v Stalingrade začali systematicky ustupovať, stiahli sa z Kaukazu, počas ústupu ešte zbierali sily na protiútok, ktorý uskutočnili pri Charkove, ktorého sa zmocnili. Ich ďalší postup však zastavilo nepriaznivé jarné počasie. Obe strany konfliktu zvolili dočasnú vyčkávaciu taktiku, Nemci čakali na posily a zásoby v podobe nových tankov Panther, Sovieti sa zatiaľ zakopali. Napätá situácia vládla najmä okolo mesta Kursk, ktoré jediné ostalo v sovietskych rukách a ktoré si nemecké velenie vybralo za svoj hlavný cieľ letnej ofenzívy. V júli Nemci začali s útokom, ale Sovieti vďaka špionáži boli pripravení a v júli po slávnej tankovej bitke pri Prochorovke musel Hitler všetky operácie odvolať. Nemecké zlyhanie bolo definitívnym bodom obratu vo vojne. Rusi nemecké zaváhanie využili a oslobodili Charkov, Doneck, Poltavu a ďalšie iné mestá. V novembri 1943 oslobodili Kyjev, ale to bolo nateraz všetko. Sovietska ofenzíva sa vyčerpala a zastavila ďalší postup. Útok Spojencov na Taliansko Medzitým však už na juhu Talianska zúrili boje medzi Spojencami a vojskami Osi o Sicíliu. Ich postupu napomáhal aj fakt, že verejná mienka v Taliansku bola silne odklonená od ideálov fašizmu, čo sa prejavovalo nechuťou bojovať po boku Nemecka. V júli taliansky kráľ odvolal Mussoliniho a nová vláda začala tajne rokovať so Spojencami o mieri. Začiatkom septembra sa Spojenci vylodili aj na pevninskom Taliansku a v priebehu necelého týždňa sa talianska armáda vzdala. Kráľovská armáda a vláda prešli na stranu Spojencov, čím zanechali vlastnú armádu bez rozkazov. Tento stav hneď využili Nemci a značnú časť armády zabezpečili pred dezerciou. Krátko na to sa južne od Ríma stabilizovala nárazníková zóna medzi Nemcami a Spojencami. Hoci Spojenci ju časom prerazili, dostali sa maximálne pod Alpy, nemecké vojská svoje pozície držali prakticky až do konca vojny. Rok 1944 Na východnom fronte sovietske vojská útočili na Nemcov a vytláčali ich čoraz ďalej na západ. Nemcom neprial ani terén, v nekvalitnom a rozbahnenom teréne ťažká technika často uviazla a bola ponechaná napospas svojmu osudu. Časti nemeckej armády boli dislokované, rozprášené a zajaté. Situácia dopadla pre Nemecko tak zle, že sa jeho vojská nakoniec stiahli až za Karpaty a Vislu. Medzitým začali v Strednej Európe mocnieť snahy o zlomenie nadvlády Nemecka. V auguste vypuklo Varšavské povstanie, ale činnosť povstania nebola koordinovaná s Červenou armádou, čo prispelo k tomu, že Stalin a ani žiadny iný sovietsky generál nevydal žiadny príkaz na pomoc povstaniu. Po dvoch mesiacoch odporu bolo povstanie Nemcami zlikvidované. Necelý mesiac po povstaní vo Varšave vypuklo povstanie na Slovensku, ktoré bolo taktiež po dvoch mesiacoch potlačené z dôvodu, že povstalcom sa dostalo len minimálnej pomoci "z vonku". Po porážke povstania vojaci prešli na partizánsky spôsob boja, ktorý sa udržal prakticky až do konca vojny. ZSSR sa skôr sústredil na povstania v Rumunsku a Bulharsku, armády týchto krajín sa potom pripojili k postupu Sovietov na Balkán a do Maďarska, kde sa na prelome rokov rozpútali boje o Budapešť. Tieto boje sa považujú za posledný odpor Nemcov na východnom fronte. Na západnom fronte sa v júni 1944 vylodili v Normandii Spojenecké vojská, čo spôsobilo, že Nemecko muselo bojovať na dvoch frontoch. Koncom augusta bol oslobodený Paríž a v polovici septembra Spojenci dosiahli nemecké hranice. Postup Spojencov sa zastavil na rieke Rýn, ktorý sa ešte neodvážili prekročiť. V Tichomorí zatiaľ Američania získavali jeden ostrov za druhým a postupne sa blížili k Japonsku. Ostrovy potrebovali na výstavbu letísk, z ktorých by boli schopné štartovať bombardéry počas útokov na Japonsko. V júni sa začala bitka o Saipan, ktorý keď Japonci stratili tak Japonsko sa ocitlo v dosahu bombardérov B-29. Zánik hitlerovského Nemecka a koniec vojny Koncom roku 1944 keď sa zdalo, že Nemecko už nepodnikne nič nebezpečné a súvislé, Nemci prekvapivo zaútočili cez Ardeny na severovýchodné Francúzsko a Belgicko. V tejto časti mali Spojenci len novo-sformované a neskúsené jednotky, čo Nemci využili na obsadenie územia. Spojenci sa zabarikádovali v meste Bastonge, kde až do začiatku januára 1945 odolávali Nemeckým útokom. Potom im na pomoc prišli spojenecké tanky a Nemci museli ustúpiť. Začiatkom roku 1945 nemecké hospodárstvo bolo v troskách. Nálety Spojencov na infraštruktúru mal ničivé dôsledky a postup Spojencov oberal Wehrmacht o ďalšie už aj tak čoraz menšie zdroje. Nemecká armáda mala stále niečo cez 7 miliónov mužov, ale ich výzbroj bola chabá. Na východnom fronte Sovieti rýchlo obsadili územie medzi riekami Visla a Odra, kde sa na chvíľu zastavili. Najprv to vyzeralo, že do Berlína sa skôr dostanú západní Spojenci, ale Stalin chcel dobiť Berlín a vydal svojim veliteľom príkaz prebiť sa k nemu. Útok na mesto začal v polovici apríla, začiatkom mája 1945 mesto bolo dobyté. O zverstvách, ktoré Červená armáda vykonávala na nemeckom civilnom obyvateľstve sa doteraz hovorí len potichu, veľa Nemcov sa vzdalo bráneniu Berlína a radšej sa chcelo prebiť na západ a padnúť do zajatia Spojencom. 8. mája 1945 Nemecko kapitulovalo. Postupný zánik Tretej ríše Boje v Tichomorí však pokračovali naďalej. Japonskí velitelia boli ochotní obetovať všetky svoje vojská, len aby oddialili pád ríše. Krvavé bitky sa udiali na Iwo Jima a Okinawe, kde sa obete počítali na desaťtisíce. USA medzitým pripravovali útok na Japonsko. Už dopredu bolo jasné, že prípadná invázia na japonskú pevninu by počítala možno aj miliónové obete na oboch stranách konfliktu. Z tohto dôvodu sa USA odhodlali k jadrovému útoku a 6. augusta zhodili atómovú bombu na Hirošimu. O tri dni neskôr postihol ten istý osud Nagasaki. Pôvodne sa mala zhodiť na Kokuru, ale zlé počasie ju ochránilo od tejto skazy. Hovorí sa, že Američania mali zhodiť ešte jednu atómovú bombu, ale medzitým japonský cisár Hirohito pomocou rozhlasu vyzval národ ku kapitulácii. Mnoho Japoncov bolo rozhodnutím cisára šokovaných a radšej zvolili samovraždu ako by mali kapitulovať. Mnoho iných vyzývalo na popravu cisára - zradcu. 2. septembra 1945 na americkej lodi USS Missouri bola podpísaná kapitulácia Japonska. Druhá svetová vojna skončila. Následky Radosť zo skončenia vojny trvala len krátko. Už po jej skončení bolo isté, že svet čaká ťažké obdobie. Do pozornosti sa dostali nové mocnosti - USA a ZSSR, čím sa svet bipolarizoval. Staré mocnosti ako Británia a Francúzsko sa dostali do úzadia a už nikdy nedosiahli takú slávu ako predtým. Napätie aké začalo vládnuť najmä v Európe sa pretavilo do vzniku NATO a neskôr Varšavskej zmluvy a vytvorenie tzv. Železnej opony, ktorá Európu a fakticky aj celý svet rozdelila na dva tábory - kapitalistický a komunistický. Oba tábory využívali ako zbraň iné národy, čo neskôr prispelo k vzniku fundamentalistických hnutí najmä na Blízkom a Strednom východe.