Hľadanie v komunite

Ja osobne nijaký "Hlas Boží" nepočujem, ani necítim prítomnosť "Ducha Svätého" Alebo jednoducho Boh so mnou nijako nekomunikuje (hmm.. nemôžem povedať že by ma to nejak extra iritovalo) Klasická odpoveď by asi mala byť "alamo.. nepočuješ Pánov hlas, lebo v Pána neveríš.." na čo by som vyfrkol "odpoveď", zákernú otázku "a čo keď Boh mlčí, lebo má na to svoje veľmi dobré dôvody?" ..ale aké? hmm.. A súvisí s tým aj iná otázka, keď už vám niekto tvrdí že Pánov hlas počuje, ako krucinál rozoznať či je skutočný prorok Boží, alebo skôr riadne potrafený cvokoš na kvadrát? Som si istý že medzi tými chlapíkmi s "kalifátu" čo podrezávajú krky vo veľkom, by sa takých čo o sebe tvrdia že "Hlas Boží" začuli, našlo na štvorcový meter absurdne vysoké množstvo..

Niekedy keď sa nudím, tak si v strategickej hre Age of Empires vytvorím mapu, dám tam 6-7 civilizácií, hru odštartujem a potom sa už len pozerám ako sa jednotlivé civilizácie vyvíjajú, bojujú medzi sebou až sa nakoniec takmer všetky zničia. Niekedy sa začnem pri tom nudiť, hlavne keď civilizácie si navolia takú stratégiu, že bojujú málo :D Pri porovnávaní rôznych náboženstiev, porovnávaní evolučných teórií a vzniku života, či problematiky vzniku vesmíru vôbec som sa dostal až k deizmu - myšlienkovému prúdu. Deizmus všeobecne vznikol kritikou náboženstiev, najmä kresťanstva a stal sa dôležitou súčasťou osvietenstva v Európe. Dalo by sa aj povedať, že je akýmsi mostom medzi teizmom a ateizmom. O čom vlastne deizmus je? Deisti pripúšťajú alebo dokonca veria v existenciu vyššej moci, teda Boha či Stvoriteľa, ktorá stála za vznikom vesmíru, ale nepripúšťajú, že by Boh resp. Stvoriteľ nejakým spôsobom ovplyvňoval ďalší vývoj. V ideálnom prípade by deizmus vyriešil viacero problémov, ktoré sú: Teisti tvrdia, že Boh stvoril vesmír, život, človeka. Pripúšťajú, dokonca veria v existenciu vyšších bytostí, anjelov, víl, škriatkov, ba aj samotného Lucifera. V ich prospech môžu hrať rôzne úkazy, ktoré sa nepodarilo vysvetliť, záhadné nálezy na rôznych miestach Zeme, ktorých pôvod je diskutabilný, existencia rôznych záhadných miest (napr. strašidelné domy), ktorých zvláštne javy nevedia vysvetliť ani ateisti. Tí existenciu 'vyšších bytostí' odmietajú, hlavne z toho dôvodu, že sa nič s takým nikdy nestretli. Takže ich tézy vznikajú na základe nevedomosti. Taktiež nevedia vysvetliť vznik vesmíru, vyhýbajú sa odpovediam na otázky prečo vznikol vesmír a prečo vznikol práve vtedy, keď vznikol. Odpoveď nevedia, teisti majú v tom jasno: vesmír bol stvorený z Božej vôle. Teisti veria, že Boh stvoril aj človeka, na svoj obraz, čo ateisti odmietajú, v ich prospech zase hrá evolučná teória, ktorá sa dá podporiť rôznymi vykopávkami rôznych druhov človeka, ktorí žili v dávnej minulosti.Deizmus by mohol vyriešiť aj problém náboženstiev. Poznáme 3 hlavné monoteistické náboženstvá, niekoľko menších a nespočetne veľa polyteistických. Niektoré môžu bez problémov koexistovať, iné sa idú utopiť v potokoch krvi. Hoci najväčšie vojny v histórii nemali náboženský charakter, veľká väčšina z tých ostatných ich mala. Narastajúci vplyv kresťanstva v Rímskej ríši viac krát viedol k destabilizácii impéria, nielen zvnútra (niektorí Rimania ešte stále vyznávali pohanské náboženstvá, pričom iní už boli kresťania), ale aj zvonku (Rimania boli tým, čo dnes nazývame katolíkmi, barbari vo veľkej väčšine boli vyznávačmi ariánizmu, ktorí odmietali božský pôvod Ježiša). V 7. storočí kresťanskú Východorímsku ríšu napadli moslimskí Arabi, ktorých Byzancia za cenu ťažkých strát dokázala udržať od brehov Európy, moslimovia si to otočili na západ, kde na Pyrenejách prakticky vykynožili kresťanských Vizigótov a boli zastavení až v dnešnom strednom Francúzsku, kde ich pobili Frankovia. Samotné kresťanstvo v Európe zažívalo konflikty. Najprv to bola veľká schizma medzi katolíkmi a pravoslávnymi, potom došlo k schizme medzi katolíkmi a luteránmi. 30 ročná vojna zo 17. storočia, ktorá sa považuje za medzi najkrvavejšie v histórii Európy mala náboženský charakter. Náboženské vojny sa vedú aj dnes, väčšinou vznikajú na hraniciach islamu a iných náboženstiev: konflikty v Pobreží Slonoviny, Stredoafrickej Republike, Sudáne, Etiópii sú konfliktami, kde hlavnú úlohu hrá náboženstvo. Veľmi blízko k náboženskej vojne mala vojna, ktorá začala po invázii USA do Iraku v r. 2003, invázia sa zmenila na sektárske boja medzi šiítmi a sunnitmi. Podobná vojna sa teraz vedie v Sýrii medzi alávitmi a sunnitmi. Deizmus, by vo veľkej miere dokázal eliminovať väčšinu nezhôd a konfliktov. Pretlačenie myšlienkového prúdu, ktorý zastáva teórie o tom, že Boh vesmír len stvoril, ale všetko ostatné už nechal na evolúciu, by mohlo byť úspešné u teistov aj ateistov. Teisti by pripustili napr. evolúciu, nadprirodzeným veciam, ktoré nevedia vysvetliť, by nepridávali náboženský charakter, ateisti zas by pripustili existenciu Stvoriteľa, čím by začali mať jasno v otázkach vzniku vesmíru či sveta. Deizmus by pri dobrej vôli mohol zatlačiť význam náboženstiev do úzadia a neskôr ich prípadne eliminovať, čím by prakticky zanikli náboženské vojny. Určite to nebude v tomto storočí, ale keď ľudstvo nezdegeneruje (má k tomu blízko), tak v tom ďalšom by sa vo svojich svetonázoroch mohlo pohnúť ďalej. Názory?

taká vec, sa vyskytla v téme o evolúcii.. predstava že "Pán Boh", najprv stvoril svet, a potom na ňom porozhadzoval falošné fosílie "zo sandy" podľa mňa, by to bol dosť zlomyseľný zmysel pre humor takže - má Boh zmysel pre humor?

Spinoza raz povedal a napísal (4Tvrdenie 28): Pre myseľ je najvyšším dobrom poznanie Boha a najvyššou schopnosťou duše je Boha poznávať. Cestovná kancelária "in-cognitio" organizuje zájazdy k Bohu. Vstupné: zvedavosť + slušnosť + vlastná aktivita Termín: tvojím príspevkom Príklad: Existujúci boh je príčina sama sebe tj - prirodzenosť existujúceho boha zahrňuje v sebe existenciu (...lebo boh "má" aj "rozmer", ktorým predchádza vlastnému existovaniu), alebo (inak povedané) existencia je vlastnosť, schopnosť boha konať. Takže vysloviť sa dá, že boh neexistuje (schopnosť ľudského tela tvoriť zvuky to umožňuje), ale myslieť sa to nedá. myslieť ≠ pocity, predstavy, fantázia myslieť = príčina (idea svojimi formálnymi schopnosťami) koná (objektívne schopnosti účinku) účinok. ........................................................................................ Chcelo by sa niekomu s tým súhlasiť? Ak áno - prečo? Chcelo by sa niekomu odporovať tomu? Ak áno - prečo?

prečo sa pozerať na "Boha" ako na niečo statické, nemenné a už dávno hotové? čo ak sa má aj "Boh", schopnosť učiť sa?