Skočiť na obsah
  • Štatistiky blogov

    172
    Blogov
    526
    Zápisov

Kniha

  • zápisov
    16
  • komentárov
    0
  • zobrazení
    10 058

Misia (16.časť)


Tomáš

124 786 zobrazení

Hubert: „Sú to už skoro tri týždne, čo sme neboli za profesorom. Čo asi robí?“ –Myslím si, že ešte dokončuje svoj portál. Tak dobre. Ide sa nakupovať, vyzval som Huberta. Stavili sme sa aj v jednej lacnej ázijskej reštaurácii. Spýtal som sa ho: „Čo si myslíš o cestovaní v čase? Lebo tá brána by nám to mohla umožniť“ Hubert: „Keď ja ti neviem. Prečo by sme im mali pomáhať? Čo keď sa na nás žiadny asteroid nerúti? –A čo keď áno? Kto potom zachráni tvoju ženu a deti? Hubert: „Ale veď ja nemám žiadne deti“ –Teraz nie, ale o rok alebo o desať rokov môžeš mať. Videl som, že sa nad tým zamyslel. Čašník! Máte v menu štvorzubca? Čašník: „Samozrejme pane“ –Buďte tak dobrý usmažte ho a pošlite na túto adresu. Ahrijoto! Hubert: „Skoro sme na niečo zabudli. Poď!“ Z reštaurácie sme vybehli skoro bez zaplatenia účtu a zamierili sme k trhovisku. Hubert: „Hľadám len nejakú drobnosť“ Zazvonil mi mobil: „Haló, tu profesor Mallett. Nech ste kdekoľvek, už aj sa dostavte do laboratória! Ha há, ono to funguje!!“ Chytil som Huberta za rameno a povedal mu, že už musíme ísť. Hubert: „Ja chcem tie sklené guľky!“ –Pohni sa, aj tak sa všetky suveníry vyrábajú v Číne! –To nie je pravda! Prof. Mallett: „Kde ste trčali tak dlho?“ –Kupovali sme suvenír. Prof. Mallett: „Turisti. To máte jedno, všetky vyrába Čína“ –Vidíš, že som ti to vravel? Keď som zbadal, ako to Huberta zarmútilo, modlil som sa, aby som na spodku guľky nenašiel štítok made in China. Šťastena mi priala. Buchol som ho do chrbta a povzbudil ho. Tak toto vyrobil Taiwan! Profesor zatiaľ len stál nemý a čakal, že kedy si všimneme jeho grandiózne dielo. –Fíha. No teda! Hubert: „Profesore, len nie vy?“ Skromne priznal - ano. Mali sme pred sebou nádherný okrúhly prstenec v strede s pseudomembránou v žiarivej modrej farbe. –Ako to funguje? Prof. Mallett: „Skúsim vám to vysvetliť. Kryštály ununpentia sú zasadené do prstenca portálu. Dodávajú mu dostatočnú energiu na zakrivenie priestoru a teraz si predstavte toto. Spomalené svetlo naberá na svojej intenzite až dovtedy, kým sa sveteľný lúč nestane sám sebou a opakovane sa vracia do toho istého bodu, ale z iného časopriestoru. Normálne by tento jav nebol taký efektný, ale pridaním kryštálov modrej skalice som vylepšil vizáž brány a od toho je tu tá nebeská modrá farba. Inak by ste iba videli priehľadnú rôsolovitú hmotu“ –Dobrá práca, zagratulovali sme profesorovi. –Chcete povedať, že už tá vaša brána funguje? –Presne tak. Môžete sa o tom presvedčiť, povedal a ukázal na stôl s novinami. –Odkedy som otvoril portál, tak sa neustále aktualizuje denná tlač a podarilo sa mi naviazať audio kontakt s kolegami z budúcnosti. –Haló ste ešte tam? –Áno, náš tím je už pripravený. Už pristál na kométe a snaží sa odobrať vzorky kryštálu. Kapitán Duncan Willis sa snaží upokojiť svoju posádku: „Pokiaľ ste pri mne, nič nie je stratené. Viete prečo nemohol hrať môj otec v Titanicu? Lebo by všetkých zachránil!“ –Ste najlepší šéfe! – To si píš, že som. Caprio, dones mi konečne ten šuter!! Škrobové granule mi tečú už aj z nosa a chcem odtiaľto čo najskôr vypadnúť. Mallet starší: „Ako to vyzerá u vás, sú mladí pripravení na cestu?“ –Skoro, len Hubert ešte stále nerozumie súvislostiam, do ktorých sa dostal a nerozumie prečo vám máme pomáhať. Priviedli ste jeho rodinu? Mallet starší: „Áno. Hubert ste tam? Niekto vás chce pozdraviť“ Hubert sa priblížil k stolu a z rádia počul detský smiech. –Koľko vás je? –Pozdravte otecka. –Ahoj oci! –Už som to pochopil. Ako sa voláte? Hubert starší začal vymenovávať: „Január, Február, Marec,...“ Hubert mu skočil do reči: „Ty debil!! Ty si dal mojim deťom mená podľa mesiacov?“ –Ale nie. To sú mesiace v ktorých sa narodili. Mallet starší: „Prepáčte, že vám do toho skáčem, ale astronauti už nabrali vzorky a rozmiestnili na povrchu kométy vysokovýkonné raketové motory. Cez miniportál Blueshine vám pošleme vzorky v prípade neúspechu našej misie. Pokiaľ sme ešte v kontakte, tak vám chcem oznámiť, že nevedeli sme sa dostať ďalej do budúcnosti a obávame sa, že katastrofu nikto neprežil“ Audio signál nám už vypadával a posledné slová profesora Malletta staršieho zneli takto: „Snažte sa zachrániť čo najviac dimenzií a zachránite aj seba!“ V tom sme stratili kontakt s profesorom. Portál sa ešte väčšmi rozžiaril a modrá farba lúča bola stále viac modrejšia. Pseudomembrána sa rozochvela a vypľula zo seba úlomky zakrvavených kryštálov. Všetkých nás to vystrašilo. Hubert: „Znamená to, že im to nevyšlo? A to, že sme objavili schránku pod oltárom, znamená to, že predošlá misia takisto zlyhala?“ –Nie, neznamená to, že nastal koniec. Naopak, je to nový začiatok, snažil som sa ho povzbudiť. Profesor Mallett pozbieral kryštály, zabalil ich do novín a podal ich nám. Vedeli sme obaja, že čo nás teraz čaká a aj to, že pre tento okamih sme boli predurčený. Aj keď sme si neboli úplne istý v úspešnom odklonení asteroidu od našej Zeme, uvedomili sme si, že sme povinný ukryť zrnko nádeje aj pre ďalšie generácie. Pozbierali sme zvyšky odvahy, rozlúčili sa s profesorom a vkročili sme do portálu s hlasným pokrikom: „Banzáááj!!“

0 Komentárov


Odporúčaný komentár

Nie sú tu žiadne komentáre.

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov