Po raňajkách sme sa presunuli do obývačky. Hubert: „Fuj, tu je ale teplo!“ V obývačke jeho pozornosť upútal veľký televízor upevnený na stenu. Prekvapilo ma jeho viacúčelové využitie. V zime sa dal použiť ako radiátor. Vytiahol som žalúzie. Vonku práve snežilo tak ako sa na Vianoce patrí. Zohriali sme sa pri telke a pozreli si pár filmov: Smrtonosnú pascu, Stroskotanca, Sám doma. Keď sme si pozreli film Sám doma, zhodli sme sa vtom, že Maculay Culkin urobil jednu veľkú chybu. Tú, že vyrástol. Zaspomínali sme si na naše spoločné prešľapy mimo noriem slušnosti. Povypytovali sme sa jeden druhého, aké máme plány do budúcnosti. „Žijem zo dňa na deň. Zaplatím inkaso, dane, kúpim si niečo pod zub. S trochou šťastia, aby som nebehal s holým zadkom, sa mi ujde niečo aj na oblečenie“ konštatoval som. Pamätáš sa na Vinca Hlavatého? No jasné! S Hubertom sme si zaspomínali na staré dobré časy, ako sme sa rútili z Galantského mostu v smetnom koši s banzájovým výkrikom. Nebolo ho ľahké vytlačiť až na vrch a v porovnaní s dnešnými plastovými poskytoval väčší komfort a hlavne bezpečnosť, berúc do úvahy poobednú dopravnú špičku. Tušili sme, že niečo dôležité uniklo našej pozornosti. Nebola to brzda, tá nechýbala. Ako sme naberali na rýchlosti a vybáčali sme z pôvodne určenej trajektórie, zhodli sme sa v tom, že by bodol volant alebo niečo podobné. S nemalým rachotom a nie menšou arómou sa nám podarilo vysypať obsah kontajnera do umývačky áut. Tak nás spoznal pán Hlavatý, prevádzkovateľ čerpacej stanice. Na tej druhej (policajnej) stanici nám už do smiechu nebolo. Spísali by protokol, ale nemali kam zaradiť náš dopravný prostriedok. Tak sme si to zlízali len u pána Hlavatého, ktorému sme splácali škodu ručným umývaním áut v jeho garáži. Nesťažovali sme si. On však nás odháňal keď nastupovali do práce jeho Carwash Girls. Vďaka Hubertovmu záujmu o vesmír a nočnú oblohu sme držali pod dohľadom aj neďalekú garáž pána Hlavatého. V lete boli dusné večery a bránu od garáže nechávali otvorenú. Baby sa počas vystúpení väčšinou držali rovnakého scenára. Angelika postriekala ostatné tri koleginky Anabel, Jizel a Rachel vodou, potom sa všetky obliali saponátom. Pritiskávali sa k sebe až sa úplne zapenili a s tancom sa pustili do roboty. Hudbu a smiech bolo počuť až na železničnú stanicu. Otvorením šampanského sa pre nás show skončila. Akonáhle bolo počuť výstrel štupľa, padla opona a zatvorila sa brána. Jedného večera mi volal Hubert, že došlo k tvrdšej zmene v programe. Zlé jazyky (teta Božka s.r.o) tvrdia, že sa aj strieľalo. Policajti nasadili putá pánovi H. a skoro ráno aj s dievčencami ich niekam odviezli. Na druhý deň si prišli aj po nás. Kocky boli hodené, tak sme sa radšej priznali ku vlámaniu do škôlky kapitána Nálepku a k jej náhodnému podpáleniu. Policajt: „No keď ste sa už priznali, tak si to poznačím. A teraz mi povedzte, čo viete o garáži Vinca Hlavatého. Podľa výpovede vašej susedky pani Božky ste u neho brigádovali toto leto.“ Poučili sme sa a radšej sme držali jazyk za zubami do príchodu rodinného priateľa Hubertovho otca, advokáta Walzera. Pri prehliadke terasy nám však zhabali fotografie, vďaka ktorým zabásli uja Vinca na celú večnosť. Dostal 6 rokov za kupliarstvo, vydieranie, pokus o únos a rušenie nočného kľudu.