Je sobota , mám trocha času, dnes by som chcel urobiť zimný rez jabloni, ale najprv len tak .... droga.Ak to berieme z hľadiska závislosti, či už sú to tvrdé drogy alebo alkohol a nikotín,no aj iné, ako gemblerstvo,karty, vždy je to obrovský problém pre dotyčného,pre rodinu , pre celú spoločnosť. Je to jednoducho celospoločenský problém , hlavne čo sa týka tvrdých drog, ako kokain,heroín, ale aj anfetamíny a ako možný štartér k ich užívaniu, marihuana. Nie nechcem robiť prednášku a ani sa miešať odborníkom a riešiť tieto problémy, skôr chcem poskytnúť svoj pohľad a svoje skúsenosti.

Po prvykrát som sa stretol s drogou v dnešnom ponímaní, jednalo sa samozrejme o nikotín, ako vo vtedajšej dobe mnohí môjho veku 10-14 rokov a dokonca si aj presne spomínam na druh cigariet, ktoré sme v našej partii okoštovali, boli to najprv Lipy a neskoršie už cigarety s filtrom Astry. No neostali sme iba pri tom. Peniažky sa vždy nejaké našli a ovocné vína boli v tom čase veľmi lacné. Takže k nikotínu sa pridružil a aj alkohol. Zvedavosť, frajerina,hrdinstvo to všetko sme určite mohli rozdávať a nič nebolo pre nás prekážkou. Ďalšiou drogou spoločensky nie nebezpečnou v našej malej partii chalanov sa stáva adrenalín, ale nie kvôli zbaveniu zábran pod vplyvom alkoholu, ten sme zavrhli keď nám po ňom bolo zle. Túžba niečo zažiť vzrušujúce pri väčších dávkach adrenalínu nás hnala dopredu, aj za cenu porušovania zákonov. Začiatky adrenalínových vzrušení boli prozaické, zvedavosť a naivita. Od mala sme sa všetci túlali po okolitých horách, tak že poznať každý strom, bralo a väčšie kamene nebol pre nás problém. Okrem toho že naše hory boli prekrásne skrývali aj mnoho záhad v podobe starých baní, štôlni, vetracích šácht, ktoré nás roky lákali, nakukovali sme do nich od mala, až prišiel čas preskúmať ich. A to bol už spomínaný adrenalín, ktorý nás postupne hnal do nových a nových dobrodružstiev, až nebolo čo skúmať, všetky okolité i niekoľko storočí staré bane, štôlne boli prelozené a našťastie sa nikomu nič nestalo, možno až na nejaké odierky lakťov,kolien , poudierané hlavy, opálené štice od otvoreného ohňa a tváre murína z dymiacich fakieľ. Každý krok v týchto starých štôlniach bol obrovským vzrušením,nikdy v živote sa nedá zabudnúť na puch, vzduch nám do vtedy neznámeho zápachu,množstvo práchnivých zvieracich kostí, a nespočetné kolónie netopierov, ktoré sme až tu a po prvykrát videli tak zblíza, ako visia jeden vedľa druhého a čakajú na podvečerný lov. Túžba poznávať a niečo zažiť a tým aj zvýšiť adrenalín v krvi nás hnala dopredu i keď mnohokrát sa stalo, že sme natrafili na závaly, ak tam bola iba mala diera , zväčšili sme ju a pokračovali. Jednoducho adrenalín nás natoľko opantal , zábrany neboli ,i keď nebezpečenstvo obrovské. Moji rodičia sa to nikdy nedozvedeli, nebol dôvod ich plašiť. Okrem takýchto adrenalinových akcii sme absolvovali už nie také nebezpečné, ale predsa tiež to bola svojím spôsobom droga, prelúskať staré opustené domy v dedine, hlavne tie ktoré ostali prázdne ešte od vojny, a boli v minulosti majetkom židov, ktorých komando SS po vypuknutí povstania odtransportovalo do koncentračných táborov. Starší v našej dedine tvrdili, že v tých domoch straší lebo Nemci majiteľov povraždili, takže tam nik nebýval, ale vraj sú tam ešte poschovávané rôzne drahocenné veci, no nik tam od vojny nevkročil. Či to bolo tak, boli to iba babské povedačky, to sme nezisťovali, ale naisto sme vedeli, že sa tam raz vyberieme a prekutáme všetko, čo sa len bude dať. Odvaha nám nechýbala. Opäť hnaný túžbou zvýšenia si adrenalínu dozrel čas a my po preskúmaní terénu, pretože stavba sa nachádzala v strede dediny obohnaná vysokým plotom,bolo to počiatkom leta,keď už sená boli čerstvo uložené a zvykom v tých časoch bolo pokiaľ seno malo ešte svoju tak typickú čerstvú vôňu aj na ňom prespávať, vraj to bolo zdravé. My sme to robievali každý rok,keď naša partia spoločne prespávala na senách. Pripravili sme si baterky, tým že sme chceli prespať mimo domu to nebolo podozrivé, čo v prípade štôlni sa nedalo,predsa baterka v tých časoch mala v domácnosti svoje miesto a bola po väčšinou iba jedna, podobne ako petrolejka.

Čas uzrel , my po odchode posledného osobného vlaku , asi hodinu pred polnocou sme sa vybrali naplánovanou cestou, po železnici to bolo najistejšie k nášmu cieľu. Ešte pred cestou nás posilnila v odvahe troška alkoholu vo vinnej forme a cigaretka, dokonca si aj spomínam na značku-Družby s filtrom. Po necelej hodinke sme preskakovali plot, i keď to nebolo bez hluku, psov len tak ľahko neoklameš. Cez kôlňu po rebríku na poval, kde nás vítalo spústu hábov, rárohov a hlavne množstva prachu. Z domu sme vedeli, mnohé veci sa schovávajú na trámy pod strechu, tak aj tu sme to všetko prekutrali, ale nič zvlaštne sa nenaslo. Dom bol obrovský a strecha tiež, v prednej časti povale majitelia postavili priečku a osadili kovové dvere, takže v našej obhliadke buď stop alebo vylomiť železné dvere. Ale vylomte železné dvere bez hluku, a ani sme to nevedeli. Mali sme so sebou šperháky, pretože také niečo sme očakávali, no na potvoru ani jeden nezabral. Nevzdali sme to a začali hľadať kľúč. Kľúče sa vždy schovávali , tak aby bolo po ruke. Strešné trámy boli vysoko, vyššie ako my, tak sme zobrali jeden druhého na plecia a zháňali. A našli. Zámok bol teda poriadne zhrdzavený, ale po chvíli povolil a kovové dvere sa otvorili. Lúče svetla našli viacero truhlíc, to už bola iná muzika ,a my s obrovským elánom sme sa pustili do prehliadky dúfajúc nájsť niečo vzácne. Pokladov podľa mňa, ale už oveľa staršieho a zrelšieho tam bola spústa. Truhlice obsahovali po väčšinu oblečenie a veľmi zachovalé , bodaj by nie, veď pach naftalínu bolo cítiť všade..... a boli tam i knihy , mnohé veľmi staré a dnes i vzácne, písane či už maďarsky, nemecky,francúzsky, ale pre nás dovtedy aj neznámo akým písmom, dovtípili sme sa, že asi židovským. Sklamanie bolo obrovské, doposiaľ nič pre dobrodružné oči chlapcov nášho veku, ale predsa pri prekutávaní truhlíc s knihami sme natrafili na niečo , čo nás zaujalo:Boli to knihy s tématikou sex,kde boli aj obrázky a tiež časopisy vo francúzštine s fotografiami holých báb a taktiež Kamasutru, ktorá nám vo vtedajšej dobe nič nehovorila, až na obrázky. Boli sme na odchode, keď som ešte navrhol prehľadať trámy pod strechou. Postup bol rovnaký, jeden druhého na plecia a šmátrali sme. Oplatilo sa. Kamarát našiel v zaolejovanej handre a mastnom hrubom papieri revolver ,my sme ho volali " bubeňák " podľa typického zásobníka pre revolvery.Bol "naládovaný " nábojmi a veľký, ako sme neskoršie zistili bola to ráž 44 . Takže z prvého dobrodružstva do neobývaných a strašidelných domov sme si niesli jeden revolver, zopár časopisov s holými babami, zážitok na celý život a zvýšenú hladinu drogy menom adrenalín. Samozrejme, kto raz okúsil drogu a bolo mu dobre, vráti sa k nej. A tak to bolo i v našom prípade s adrenalínom, chceli sme ho ,mali sme ho ,a bolo ho požehnane. Ale ďalšie príhody, to až niekedy nabudúce, možno pod samostatnou témou adrenalín.

Takže jednoducho len tak ..... drogy ,a droga menom adrenalín.