Píše sa 25.Apríl roku 2525. Tak po čase opäť píšem nejaký hlod – dnes sme boli na ďalšej exkurzke. Profka si tentoraz zmyslela, že pôjdeme do Múzea počítačovej techniky. Najprv som sa chcel uliať, ale Jožo vravel, že bude sranda, tak som išiel. A dobre som urobil. Som videl také haluze, až som nechápal. Sprievodca nám napríklad vyprával, že kedysi používali na prenášanie dát CD-čka. To boli také tenké srandovné kotúčiky. A vošlo sa tam vraj len okolo 700 MB! To nechápem, čo do toho už len tak mohli nakvasiť. Nanajvýš nejaký freeware, alebo čo ja viem. Sa mi zdalo, že nám chcel čosi povedať aj o nejakých diskytach, ale keď nás videl, ako sme sa nad tými CD-čkami pohoršovali len smutne povzdychol a mlčal. Potom nás zaviedol k jedného počítaču – teda – on ho tak nazval. Vyzeral divne – monitor bol totálne krpatý, hranatý, ani náznak po 3D projekcii. Čo sa týka klávesnice, takú som jakživ nevidel. Celá z akéhosi starého plastu, plná kopu nadbytočných tlačidiel. A myš! Asi bola veľmi cenná, lebo bola priviazaná tenkým špagátom ktovie kde. No a samotné „telo“ počítača bolo fakt riadne poleno – veď by mi nevošlo ani do poriadneho vrecka, zavesiť na krk by bola asi samovražda. Potom si k nemu sprievodca sadol a na tej mašine zapol malý gombík. Celé to píplo a nahlas sa rozvrčalo. Div, že to nemalo aj výfuk. Inak, bootovanie počítača bolo možné sledovať voľným okom! Stále som čakal, že nás ten počítač aspoň pozdraví, ale nič. No vôbec nič. Tak som sa mu skúsil prihovoriť, ale vôbec nereagoval. Ignorant. Nechápem, koho by bavilo pracovať na nemom počítači. No - nasledovala ešte krátka prehliadka akýchsi zaostalých programov a jednoduchých hier, po ktorej sme už našťastie odišli, lebo z takých primitívnych technológií ma už vážne začínala bolieť hlava.

:)